Budúcnosť oblasti drog a závislosti v EÚ do roku 2040 (prognostické rámcové scenáre)
Úvod a kontext
Na tejto stránke nájdete informácie o najnovšej aktualizácii rámcových scenárov agentúry EUDA. Poskytuje podkladové informácie o projekte, metodické poznámky a prístup k samotným scenárom.
Čo sú „scenáre“?
Scenáre sa vo veľkej miere používajú v rámci prognostiky a takisto majú významnú tradičnú úlohu v prognostických činnostiach inštitúcií EÚ a ich technických agentúr (1). Plánovanie na základe scenárov predstavuje strategický prístup k príprave na potenciálne budúce trendy: namiesto predpovedania jednej konkrétnej, najpravdepodobnejšej budúcnosti, scenáre mapujú alternatívne možnosti vývoja. Dôsledky tohto vývoja potom môžu byť predmetom diskusie a analýzy, vďaka čomu sa zlepšia zručnosti organizácie, pokiaľ ide o anticipačné rozhodovanie. Scenáre zdôrazňujú skutočnosť, že budúcnosť možno ovplyvniť; podnecujú k premýšľaniu o spôsoboch dosiahnutia želaných výsledkov a o tom, ako sa vyhnúť potenciálne škodlivému priebehu vývoja.
Agentúra EUDA (2) od roku 2019 buduje svoje prognostické kapacity prostredníctvom celého radu činností vrátane prognostického mapovania a seminárov o trendoch, súboru nástrojov agentúry EUDA pre semináre o trendoch, a vypracúvania prvých pilotných rámcových scenárov. Cieľom je rozvíjať zručnosti a nástroje, ktoré zvyšujú pripravenosť organizácie, pokiaľ ide o trendy, politiku a prax v oblasti drog, ako aj podporovať externé zainteresované strany pri budovaní prognostických kapacít. Tieto scenáre sú súčasťou výhľadového prístupu a ich cieľom je pomôcť organizácii včas rozpoznať potenciálny budúci vývoj, vrátane príležitostí aj výziev v rámci neustále sa meniaceho globálneho prostredia drog, a pripraviť sa naň.
Scenáre: tri alternatívne budúcnosti v oblasti drog a závislosti v roku 2040
Vyberte jeden zo scenárov.
Scenár 1: Harmónia v EÚ
V roku 2040 je sociálna nerovnosť v EÚ nižšia ako kedykoľvek predtým v nedávnej histórii. Po prekonaní série kríz v polovici 20. rokov 21. storočia došlo k rýchlemu pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, čo viedlo k vysokej úrovni kolektívneho blahobytu: ľudia sa nikdy nemali lepšie. Drogy síce úplne nezmizli, ale závislosť je na historicky najnižšej úrovni a spôsobuje menej škôd ako kedykoľvek predtým. Politická polarizácia je oveľa menšia a úroveň dôvery v spoločnosti ako celku je vyššia, čo výrazne uľahčuje začleňovanie rastúceho počtu mladých pracovníkov, ktorí sa sťahujú do EÚ (a v rámci nej). Migrácia a prisťahovalci sa stali silným prínosom v čoraz rozmanitejšej Európe, čo prispieva k inováciám a rastu pridanej hodnoty.
Opis scenára
Súčasná situácia a čo k nej viedlo: EÚ a svet v roku 2040
V roku 2040 si občania EÚ užívajú vysokú kvalitu života v Európe, ktorá sa čoraz viac stáva „Európou blahobytu“. Hoci to spočiatku tak nevyzeralo, svet zužitkoval získané poznatky z medzinárodnej spolupráce počas pandémie COVID-19 a po geopolitických krízach na začiatku 20. rokov 21. storočia obrodenie demokracií prinieslo stabilitu do globálneho hospodárstva. V roku 2040 sa začínajú prejavovať výsledky usilovnej práce vykonanej v 20. a 30. rokoch 21. storočia zameranej na zmiernenie najzávažnejších vplyvov zmeny klímy a zvrátenie zhoršovania životného prostredia. Okrem toho po viac ako desiatich rokoch, počas ktorých sa globálna pozornosť čoraz viac zameriavala na význam inovácií a technologického rozvoja, je teraz k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vedecký výskum a znalosti voľne prúdia prostredníctvom medzinárodných sietí.
Život v EÚ v roku 2040
Súdržnosť v EÚ dosiahla značný pokrok. V roku 2040 sa vďaka účinným prisťahovaleckým politikám novo prichádzajúce osoby rýchlo začleňujú, pričom mladí migranti kompenzujú účinky pomalého starnutia a znižujúceho sa počtu (pracujúceho) obyvateľstva. V mnohých odvetviach je nedostatok zručností minulosťou. Vďaka digitálnemu skoku vpred, ktorý bol dokončený v polovici 30. rokov 21. storočia, má takmer každý prístup k internetu a všetko je online, pričom zlepšenie infraštruktúry a väčšia dostupnosť verejných služieb prispievajú k tomu, že rozdiely medzi regiónmi EÚ sa už viac ako desať rokov zmenšujú a sú teraz podstatne menšie ako v roku 2020. Výsledkom je, že všeobecné pocity nespokojnosti väčšinou ustúpili a (väčšina) ľudí viac dôveruje inštitúciám a politiku už nepovažuje za hru s nulovým súčtom. Uľahčilo to aj boj proti organizovanému zločinu, čo viedlo k významnému obmedzeniu obchodovania s drogami a drogového násilia. Úroveň korupcie klesla, keďže zločinecké siete nemajú dostatok hotovosti na narúšanie správy a riadenia, rovnako ako klesol počet lúpeží, vlámaní a krádeží, keďže teraz je menej páchateľov poháňaných potrebou financovať svoju drogovú závislosť. Kolektívny blahobyt je kľúčovým prvkom politík EÚ a členských štátov a existuje veľká ochota vynakladať naň politický a finančný kapitál.
Stav verejného zdravia a zdravotnej starostlivosti v roku 2040
Systém zdravotnej starostlivosti v roku 2040 je podstatne menej zaťažený. Ľudia žijú jednak zdravšie, a súčasne vedie znižovanie emisií a zlepšená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci k posilneniu fyzického zdravia. Menej stresujúce pracovné prostredie a lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, ako aj absencia ekonomického tlaku a úsporných opatrení znamenajú menšiu psychickú záťaž, a teda aj oveľa menej súvisiacich porúch. Popritom sa zlepšuje aj samotná zdravotná starostlivosť. Vďaka lepšej konektivite sú informácie týkajúce sa zdravia dostupné takmer všade, zatiaľ čo väčšia spolupráca a koordinácia v oblasti zdravia na úrovni EÚ (rozvinutá na základe spoločnej reakcie na pandémiu COVID-19 a inštitucionalizovaná v nasledujúcich rokoch) viedla k vytvoreniu prostredia zdravotnej starostlivosti, ktoré ponúka takmer rovnaký prístup k liečbe, čo je pre výrazne rozmanitú spoločnosť kľúčové. Rozdiely v prístupe a dostupnosti pretrvávajú, ale zameriavanie sa na starostlivosť orientovanú na komunitu – opierajúcu sa o zavedené miestne inštitúcie, vzťahy a dôveru – znamená, že sú obmedzené na minimum. Vďaka úsiliu iniciatív EÚ zameraných na dlhovekosť je v rámci všeobecnej zdravotnej starostlivosti k dispozícii čoraz viac liečebných postupov pre geriatrické a chronické choroby.
Čo z toho vyplýva pre oblasť drog, politiky v oblasti drog a monitorovanie drog v roku 2040
Väčšia súdržnosť, harmonizácia a cezhraničná spolupráca sú zrejmé aj v politikách EÚ v oblasti drog a ich vykonávaní, ako aj v doplnkových zložkách politiky, ako sú okrem iného ľudské práva, verejná bezpečnosť a znižovanie trestnej činnosti. Drogové stratégie sú teraz v plnej miere koordinované a vytvárané v spolupráci s občianskou spoločnosťou, čo vedie k preventívnym programom „celospoločenského charakteru“, ktoré sa často realizujú v kontexte programov sociálnej rovnosti a zavádzajú sa s cieľom zlepšiť sociálnu spravodlivosť a rovnosť. Dostatočne financované iniciatívy v oblasti výskumu a vývoja, podporované kvalitnými, aktuálnymi a transparentnými údajmi o užívaní drog, umožňujú rýchle a cielené intervencie. Tieto intervencie sa stali normou v reakcii na vznikajúce modely závislosti. Boli vyvinuté inovatívne možnosti liečby a včasnej prevencie, ktoré sa neustále prispôsobujú tak, aby lepšie zodpovedali zvyšujúcej sa zložitosti profilov potrieb, a vďaka novým technológiám je teraz na individuálnej úrovni možná rýchla intervencia. Nielenže sa tým obmedzilo užívanie nových psychoaktívnych látok, ale znížila sa aj miera zneužívania liekov, čo bolo ďalej podporené zavedením personalizovanej medicíny v celej EÚ. S jasným zameraním na obmedzenie škôd namiesto boja proti drogám ako takým boli po dôkladnom výbere niektoré drogy legalizované a sú dostupné prostredníctvom dôsledne kontrolovaných kanálov. Vďaka vyváženým inovačným politikám EÚ a ich vplyvu na svetovú scénu sa nikdy nenaplnila hrozba novej vlny dizajnérskych drog, ktorú predpokladala umelá inteligencia (AI), a kľúčovú úlohu v boji proti syntetickým drogám vo všeobecnosti zohráva globálna koordinácia. Napríklad obchod s drogovými prekurzormi dokážu vyvážajúce krajiny po zistení zneužívania rýchlo obmedziť a online trhy s novými psychoaktívnymi látkami a inými drogami sa neustále monitorujú a narúšajú.
Kľúčové poznatky zo scenára
- Spoločné vytváranie politík s občianskou spoločnosťou, najmä pokiaľ ide o zmeny právnych predpisov a podmienok týkajúcich sa užívania drog, vedie k širokej podpore medzi skupinami užívateľov.
- Dynamický, adaptívny a citlivý vývoj politiky, pri ktorom sa účinne využívajú dôkazy, vedie k rýchlym a adresným reakciám na nový vývoj, najmä pokiaľ ide o hrozbu, ktorú predstavujú nové psychoaktívne látky.
- Jasné a harmonizované právne predpisy na úrovni EÚ vedú k stabilným a účinným reakciám
- Inovácie a vytrvalé úsilie o prehodnotenie a zlepšenie najlepších postupov zvyšujú vplyv preventívnych programov a umožňujú rýchlejšie reagovať na vznikajúce hrozby.
- Nižšia miera užívania drog prispieva k znižovaniu násilia a úrovne kriminality, ktoré sú vedľajším produktom trhu s nelegálnymi látkami, čím sa uvoľňujú zdroje na podporu blahobytu spoločnosti.
- Keďže pri usmerňovaní liečebného úsilia zohrávajú kľúčovú úlohu údaje, voľná a včasná výmena informácií o zneužívaní látok v celej EÚ má zásadný význam pre poskytovanie účinných liečebných programov.
Scenár 2: Horko-ťažko
V roku 2040 sa EÚ drží, ale len tak-tak. V dôsledku jednej globálnej krízy za druhou, ktoré postihujú kontinent, sú spoločenské rozdiely oveľa väčšie ako predtým a medzi tvorcami politík EÚ prevláda pesimistický výhľad. Keďže ľudia sa čoraz viac snažia udržať krok s rastúcimi životnými nákladmi, miestne a sociálne rozdiely v oblasti zdravia rastú, čo vedie k tomu, že hlavnými faktormi prístupu k zdravotnej starostlivosti sú skôr príjmy a geografická poloha ako potreba. Drogy zostávajú pre mnohých kľúčovým prostriedkom na zvládanie problémov, a preto orgány EÚ len s námahou dokážu držať krok s rastúcou komplexnosťou zneužívania drog a liekov, závislosťou a nárastom drogového násilia… ale ešte ako dlho?
Opis scenára
Súčasná situácia a čo k nej viedlo: EÚ a svet v roku 2040
Po krízach zo začiatku 20. rokov 21. storočia postupuje obnova len veľmi pomaly. Okrem toho sa hospodárska závislosť od zahraničných krajín v 30. rokoch 21. storočia nikdy výrazne nezmenšila, čo obmedzilo kontrolu EÚ nad jej vplyvom na vývoznú politiku iných krajín. V roku 2040 je medzinárodná spolupráca obmedzená len na zabezpečovanie plynulého toku obchodu – okrem toho je ochota spoločne riešiť problémy minimálna. Namiesto toho sa v poslednom desaťročí zvýšil počet úmyselných dezinformačných kampaní, operácie ovplyvňovania informácií sa stali bežnou praxou a väčšina štátov nevidí žiadne výhody vo voľnom zdieľaní informácií. Keďže klimatické výzvy boli v uplynulých 15 rokoch vo veľkej miere ignorované v prospech krátkodobých hospodárskych ziskov, dôsledky zmeny klímy sú teraz čoraz závažnejšie a s neustále rastúcimi nákladmi na zmierňovanie sa každodenný život pre mnohých v EÚ stáva čoraz ťažším.
Život v EÚ v roku 2040
V roku 2040 vykazujú rozdiely v bohatstve medzi regiónmi EÚ len málo náznakov zmenšovania a v niektorých oblastiach sa dokonca už vyše desať rokov prehlbujú. Hospodárske prostredie Únie je v súčasnosti príliš nerovnomerné na to, aby všetkým jej občanom poskytovalo podobnú životnú úroveň. Členské štáty sa tiež líšia, pokiaľ ide o správu a riadenie, pričom niektoré sa prikláňajú k autokracii, zatiaľ čo iné zaviedli nové formy účasti verejnosti s cieľom posilniť svoje demokratické korene. Problémy so začleňovaním migrantov znamenajú, že v mnohých odvetviach pretrváva nedostatok zručností alebo sa tento nedostatok v dôsledku starnutia obyvateľstva ešte zväčšuje. Zatiaľ čo mnohí obyvatelia Európy sa naďalej tešia vysokej životnej úrovni a blahobytu, iní sú na tom oveľa horšie a tento nárast hospodárskych rozdielov spôsobil, že organizovaný zločin sa v regiónoch, kde sú hospodárske vyhliadky mimoriadne pochmúrne, rozšíril (a normalizoval). Stredná dĺžka života začína klesať a podiel rokov zdravého života sa rýchlo znižuje. Na úrovni EÚ sa rozvíja len málo iniciatív, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami, čo vedie k zmesi rôznych prístupov.
Stav verejného zdravia a zdravotnej starostlivosti v roku 2040
„Nuž, stále by to mohlo byť horšie“ je postoj, ktorý v roku 2040 prevažuje medzi zdravotníkmi a pacientmi. Zdravotníckym systémom sa doteraz darilo držať krok s rastúcim výskytom ochorení (neprenosných ochorení a duševných porúch), ale sú na hranici svojich možností. Keďže každodenný život je pre veľkú časť pracujúceho obyvateľstva bojom, stále viac ľudí žije v nebezpečných podmienkach, čo nevyhnutne vedie k nárastu výskytu prenosných ochorení či minimálne k jeho nezníženiu. Už 15 rokov sa Európa pomaly vzďaľuje od toho, aby sa stala spoločnosťou blahobytu. Nerovnosti v bohatstve sa prejavujú v rozšírení závažných ochorení, ktorými v súčasnosti trpí takmer štvrtina pracujúceho obyvateľstva. Presný stav regionálnej a ekonomickej rovnosti v oblasti zdravia je však stále neznámy, keďže snahy o zlepšenie spoločného využívania a kompatibility údajov týkajúcich sa zdravia v 30. rokoch 21. storočia stroskotali. Prístup k zdravotnej starostlivosti v súčasnosti príliš často závisí od osobného bohatstva a miesta pobytu. Osoby, ktoré si to môžu dovoliť, majú k dispozícii špičkovú zdravotnú starostlivosť, čo je produkt inovačných podnikov. Ostatní sa sústreďujú sami na seba a na samoliečbu, najmä pokiaľ ide o duševné poruchy, a hľadajú pomoc na expandujúcom čiernom trhu s liekmi na lekársky predpis.
Čo z toho vyplýva pre oblasť drog, politiky v oblasti drog a monitorovanie drog v roku 2040
Členské štáty explicitne alebo implicitne dekriminalizujú určité rekreačné drogy a ďalšia dekriminalizácia získava hlasných zástancov vrátane lobistov zastupujúcich priemysel, pričom regulačné prostredie v EÚ je čoraz nerovnomernejšie. V dôsledku toho sú drogy, ktoré sú v niektorých krajinách nelegálne, agresívne uvádzané na trh v iných krajinách. Zmeny v obchodných tokoch takisto znamenajú, že niektoré drogy sú dostupnejšie, zatiaľ čo iné sa stali vzácnejšími alebo drahšími. Snahy o zníženie užívania škodlivých, ale legálnych drog, napríklad revíziou právnych predpisov EÚ o kontrole tabaku s cieľom vytvoriť do roku 2040 nefajčiacu generáciu alebo prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, sa nestretli s úspechom. Celkovo trend nárastu užívania drog a zneužívania liekov nevykazuje žiadne známky slabnutia. Destigmatizácia a sociálna deprivácia rozšírili trh so zneužívaním návykových látok, čo viedlo k vzniku nových príležitostí na páchanie trestnej činnosti, a to tak v súvislosti s inováciami v druhoch produktov – predovšetkým v prípade nových psychoaktívnych látok a nových syntetických drog vo všeobecnosti – ako aj v súvislosti s novými distribučnými kanálmi, s ktorými orgány len ťažko držia krok. Zároveň sa výrazne zvýšilo kriminálne správanie súvisiace s drogami, čo viedlo k novému sústredeniu sa na bezpečnosť na úrovni komunity. Úsilie v oblasti „včasného varovania“ je naďalej nerovnomerné. V niektorých členských štátoch sú forenzné vedecké laboratóriá schopné identifikovať nové psychoaktívne látky a ich prekurzory a zariadenia na čistenie odpadových vôd priebežne vykonávajú testy na zistenie nových drog; v iných krajinách však rozpočtové škrty znamenajú, že presadzovanie práva nestíha včas reagovať na oveľa rozmanitejšie výzvy. Užívatelia si často neuvedomujú zdravotné riziká, ktoré predstavujú nové syntetické drogy, a preto sú vystavení väčšiemu riziku. Návykové správanie sa stalo komplexnejším, zatiaľ čo normou zostávajú „univerzálne“ prístupy k liečbe, možno aj v dôsledku rastúceho nedostatku informácií o užívaní a nových typoch závislostí. Túto medzeru v poznatkoch ešte zhoršujú rozdiely v monitorovaní. V dôsledku toho politickým stratégom chýbajú podrobné usmernenia a investície do politík v oblasti drog často zostávajú neadresné. Na druhej strane sa zvýšila kriminalizácia niektorých drog a opatrení na presadzovanie práva, pričom konanie na úrovni komunity je v súčasnosti častejšie a viac akceptované, aj keď ho niektorí považujú len za príznak zlyhania štátu.
Kľúčové poznatky zo scenára
- Rastúca zložitosť ochorení a profilov drog sťažuje verejnú intervenciu a vyžaduje si neustálu informovanosť.
- S pribúdajúcou nerovnosťou sa zvyšuje počet zraniteľných skupín, čo často vedie k užívaniu drog špecifických pre daný región a vyžaduje, aby sa dohľad zameral na (včasné) odhalenie.
- Zdroje orgánov presadzovania práva sú vyčerpané bojom na dvoch frontoch proti nárastu organizovaného zločinu a vývoju nových drog, čo sťažuje realizáciu programov prevencie.
- V záujme riešenia nedostatku poznatkov o tom, ako najlepšie investovať do stratégií na riešenie problémov súvisiacich s užívaním drog, a o úlohe nových technológií (napr. umelej inteligencie, biotechnológií atď.) pri výrobe nelegálnych drog bude potrebné urýchliť spoločné využívanie údajov. V opačnom prípade existuje riziko, že medzery vyplní lobizmus.
Scenár 3: Domček z kariet
V roku 2040 sa EÚ potáca v medzinárodnom systéme bez jednoznačného smerovania a stability. Medzinárodné pravidlá a právne predpisy sa vo veľkej miere ignorujú a politické bloky a aliancie sa rozpadajú. V rámci EÚ viedla tendencia „konať samostatne“ k politickej, sociálnej a hospodárskej roztrieštenosti. Vo väčšine členských štátov to v značnej miere negatívne ovplyvnilo zdravie a kvalitu života obyvateľstva. Systémy zdravotnej starostlivosti sú väčšinou na pokraji kolapsu a sotva fungujú, zatiaľ čo užívanie drog, poháňané tak vnímanou potrebou, ako aj komercializáciou, je v súčasnosti rozšírené vo všetkých vrstvách spoločnosti a zdá sa, že závislosť je spolu s drogovým násilím všadeprítomná.
Opis scenára
Súčasná situácia a čo k nej viedlo: EÚ a svet v roku 2040
V priebehu 15 rokov, ktoré predchádzali roku 2040, sa svet stal roztrieštenejším. Medzi národmi sa vytvorili obchodné prekážky a medzinárodná spolupráca je na historicky najnižšej úrovni, pričom normou sa stali odvetné opatrenia. V uplynulom desaťročí sa EÚ snažila vyrovnať s množstvom výziev, ktorým čelila, a dnes už nie je považovaná – ani navonok, ani vo vnútri – za autoritu, s ktorou treba v politike počítať. Závislosť od dodávok energie z autokratických krajín sa neznížila a už dávno je zrejmé, že klimatické ciele, ktoré boli kedysi symbolom spoločnej európskej vízie, nebudú ani zďaleka splnené.
Život v EÚ v roku 2040
Vo väčšine členských štátov je ťažká hospodárska situácia. Nové technológie prispeli k strate pracovných miest, zatiaľ čo neúspech pri zavádzaní vzdelávacích programov v uplynulom desaťročí znamená, že nezamestnanosť je vysoká a mzdy nedržia krok s infláciou. Mnohí len ťažko prežívajú a hľadajú jednoduché riešenia. Zároveň politická polarizácia, protesty a frustrácia verejnosti dosiahli nový vrchol a od 30. rokov 21. storočia sa politickí stratégovia sa bežne orientujú na vnútroštátne otázky v snahe udržať domácu stabilitu. Členské štáty už nehľadajú riešenia v rámci Únie, pričom normou je autoritárstvo a vylučujúce formy nacionalizmu. Zatiaľ čo celkový počet utečencov je vyšší ako kedykoľvek predtým a európsky priemysel trpí nedostatkom zručností, prisťahovalci sú na hraniciach EÚ odmietaní. Inovácie, dnes už len módny pojem, utrpeli, hoci sa na ne vynakladajú značné finančné prostriedky.
Stav verejného zdravia a zdravotnej starostlivosti v roku 2040
Napriek úsiliu sa už takmer desať rokov zdravotným systémom v EÚ čoraz menej darí zvládať vzniknuté výzvy. Nedostatok finančných prostriedkov a zdrojov zhoršuje zlyhanie medzinárodných kolektívnych opatrení v prípade spoločných hrozieb (napr. nových pandémií), čo znamená, že sa nedarí riešiť regionálne a sezónne núdzové situácie (napr. vlny horúčav v dôsledku nezmiernenej zmeny klímy). V dôsledku rozšírenej nezamestnanosti, inflácie a chudoby sa životné podmienky v porovnaní so začiatkom 20. rokov 21. storočia výrazne zhoršili. Mnohí trpia depresiou a inými duševnými poruchami, ale možnosti liečby sú obmedzené, pričom čoraz viac ľudí v EÚ nemá prístup k zdravotnému poisteniu. Náklady, ako aj chýbajúce spoločné využívanie údajov a absencia výkonnej digitálnej infraštruktúry znamenajú, že inovatívne zdravotnícke riešenia (vrátane elektronického zdravotníctva) sa na celoeurópskej úrovni vôbec nezavádzajú.
Čo z toho vyplýva pre oblasť drog, politiky v oblasti drog a monitorovanie drog v roku 2040
V EÚ a jej členských štátoch už neexistuje spoločný prístup k drogovým otázkam. Politická roztrieštenosť viedla k veľmi odlišným právnym predpisom a politikám v oblasti presadzovania práva, zatiaľ čo nadnárodné organizácie sa stali takmer bezmocnými. Zameriavanie sa na vnútornú bezpečnosť znamená, že normou sa stalo skôr potláčanie ako liečba. Liečba a prístupy zamerané na znižovanie škôd sa považujú za súčasť problému a naďalej sú výrazne nedostatočne financované, čo má za následok značný nedostatok znalostí, kvalifikovaných ľudských zdrojov a výdavkov na výskum. Súčasne sa, možno aj vďaka už skôr rozšírenému používaniu „mozgového dopingu“, užívanie drog značne destigmatizovalo, pričom užívanie syntetických drog a opiátov, ako aj zneužívanie liekov sú bežným javom.
V dôsledku tejto komercializácie trhu s drogami sa EÚ stala významným producentom syntetických drog. Existujúce sociálne rozdiely sa prejavujú aj v tom, ako sú vnímané konkrétne drogy a ako sú formulované a presadzované právne predpisy súvisiace s drogami. Sofistikovaní a inovatívni komerční dodávatelia dokážu uspokojovať požiadavky bohatých užívateľov zo strednej vrstvy produktmi, ktoré sú buď legalizované v dôsledku lobizmu, alebo existujú v sivej zóne a orgány presadzovania práva im nevenujú pozornosť, zatiaľ čo chudobní ľudia siahajú po lacných drogách, ktoré sa zvyčajne vyrábajú v zadných uličkách na hacknutých 3D tlačiarňach na chemické drogy podľa stiahnuteľných „plánov tlače“. Užívatelia často vôbec nevedia o presných účinkoch látok, ktoré užívajú, a preto tieto syntetické drogy vedú k nárastu núdzových hospitalizácií a úmrtí v súvislosti s drogami na miestnej a regionálnej úrovni. Keďže liečebné potreby zostávajú neuspokojené, nárast problémov s duševným zdravím zvýšil mieru užívania viacerých drog súbežne a užívania na verejnosti, a to najmä vo vidieckych oblastiach. S cieľom čeliť medzere v informáciách a opatreniach, ktorá vznikla v dôsledku falošných správ a politickej roztrieštenosti, prázdne miesto po preťažených úradoch vypĺňajú svojpomocné komunitné skupiny, ktoré sú často rovnako nepriateľské voči drogovým dílerom ako voči orgánom presadzovania práva. Vo svete je viac násilia, keďže díleri riešia spory silou a závislé osoby páchajú zločiny, aby si mohli financovať svoju závislosť, zatiaľ čo ďalší sa správajú agresívne z dôvodu abstinenčných príznakov alebo zmien osobnosti spôsobených drogami.
Navyše niektoré krajiny považujú destabilizačný vplyv drog na spoločnosti za legitímny nástroj v medzinárodných vzťahoch a ponúkajú bezpečný prístav výrobcom drog a obchodníkom s prekurzormi chemických látok. Iní jednoducho využívajú syntetické látky ako zdroj príjmov, zatiaľ čo organizované nadnárodné zločinecké siete, ktoré kedysi patrili medzi subjekty s najväčším prospechom z globalizácie, majú v deglobalizovanom prostredí čoraz väčšie ťažkosti s pôsobením. Zároveň sa investície podnikov v oblasti závislostí zameriavajú predovšetkým na vývoj legálnych náhrad a poskytovanie liečby pre dobre platiacich klientov. Na druhej strane sa zlepšilo monitorovanie, najmä ako služba pre súkromný sektor, ale nepodarilo sa mu ovplyvniť výsledky v oblasti závislostí.
Kľúčové poznatky zo scenára
- So zhoršujúcimi sa hospodárskymi podmienkami sa zvyšuje počet zraniteľných a marginalizovaných užívateľov, zatiaľ čo meniace sa verejné priority a obmedzené finančné zdroje vedú k úbytku možností liečby a nedostatočnému zameriavaniu sa na prevenciu.
- Drogové prostredie je čoraz komplexnejšie, pričom drogy predáva oveľa širšia škála dodávateľov v rôznych príjmových vrstvách a propaguje ich pre konkrétne potreby, čo sťažuje politické intervencie.
- Neustále sa objavujú nové syntetické látky s vážnymi dôsledkami, o ktorých užívatelia nevedia, a často spôsobujú preťaženie miestnych a regionálnych zdravotných služieb a orgánov presadzovania práva.
- Vzhľadom na to, že právne predpisy jednotlivých členských štátov EÚ sa výrazne líšia, neexistujú stabilné a účinné riešenia v oblasti kontroly drog a ďalších súvisiacich otázok.
Metodický prístup
Ako boli vypracované scenáre agentúry EUDA
V rámci série workshopov o budúcnosti s pracovníkmi agentúry EUDA, politickými stratégmi, so zástupcami národných kontaktných miest siete Reitox a s účastníkmi konferencie Lisbon Addiction 2019 (celkovo sa na nej zúčastnilo približne 120 účastníkov) bola posúdená a prediskutovaná séria 14 megatrendov JRC (3) podľa pravdepodobného vplyvu jednotlivých trendov na budúcnosť oblasti drog a závislosti. Tento proces viedol k určeniu piatich trendov, o ktorých sa predpokladá, že budú mať najväčší vplyv na túto oblasť do roku 2040. Okrem toho sa v rámci mapovania situácie, ktoré zahŕňalo preskúmanie správ agentúry EUDA, identifikovalo šesť ďalších vznikajúcich trendov, ktoré už možno pozorovať v oblasti drog a ktoré možno považovať za relatívne „silné“, viditeľné alebo významné vývojové trendy.
Tabuľka 1. Kľúčové faktory pre rámcové scenáre agentúry EUDA
| Názov | Kategória faktorov STEEP | Opis |
|---|---|---|
|
Pohyb obyvateľstva |
Spoločnosť |
Zmeny v demografických a migračných štruktúrach, pokiaľ ide napríklad o strednú dĺžku života, mieru pôrodnosti a pomer pohlaví, ako aj migračné trasy a toky. |
|
Diverzifikácia nerovností |
Spoločnosť |
Nerovnosti medzi ľuďmi, pokiaľ ide napr. o príjem, prístup k vzdelávaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti alebo politickú moc, a výsledná úroveň sociálnej súdržnosti. |
|
Meniace sa výzvy v oblasti zdravia |
Spoločnosť |
Vývoj ochorení (vrátane neprenosných ochorení) a možnosti boja proti nim, ako aj zmeny v celkovom chápaní zdravia, napríklad v súvislosti s globálnymi pandémiami alebo duševným zdravím. |
|
Zrýchľujúce sa technologické zmeny a hyperkonektivita |
Technológie |
Pokrok v technológiách a globálnej prepojenosti v oblastiach, ako sú napríklad nanotechnológie alebo systémy kolektívnej inteligencie. |
|
Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia |
Životné prostredie |
Proces globálneho otepľovania, ktorý má priamy vplyv na prírodné prostredie, čo sa prejavuje napríklad zvyšujúcimi sa teplotami, rastúcim počtom extrémnych výkyvov počasia, zvyšovaním hladiny morí atď. Vzhľadom na to, že vplyvy sa v jednotlivých regiónoch líšia, líšia sa aj adaptačné opatrenia. |
|
Meniaci sa regulačný rámec |
Politika |
Zmeny v zákonoch a politikách týkajúcich sa regulácie obehu a užívania drog, ako napr. dekriminalizácia. |
|
Vývoj politík v oblasti konope |
Politika |
Politické zmeny týkajúce sa zákonnosti konope v rámci EÚ, napr. pokiaľ ide o rozdiel medzi lekárskymi účelmi a rekreačným užívaním. |
|
Dôsledky globálneho hospodárstva |
Hospodárstvo |
Zmeny v globálnom hospodárstve, ktoré ovplyvňujú politiku v oblasti drog a monitorovanie vrátane napr. zmien možností financovania, vládnych úsporných opatrení, politickej pozície atď. |
|
Zneužívanie liekov |
Spoločnosť |
Zmena v zneužívaní liekov, napr. pokiaľ ide o rozsah a štýl, a rozvíjanie príslušných kontrolných mechanizmov, pokiaľ ide napr. o postupy predpisovania liekov alebo výskumné potreby. |
|
Komplexné profily potrieb a individuálne prispôsobené intervencie |
Spoločnosť |
Zmeny v komplexnosti užívania drog, napr. kto drogy užíva a z akých dôvodov, a s tým súvisiaca potreba prispôsobených intervencií týkajúcich sa okrem iného konkrétnych zraniteľných skupín ľudí alebo možností participácie. |
|
Inovácia a nové nástroje |
Technológie |
Vývoj nových nástrojov na monitorovanie alebo odhaľovanie užívania liekov a drog, ako aj aplikácií na zlepšenie celkového zdravia, ako sú napr. nové liečebné technológie alebo nové formy komunikácie. |
|
Vzostup umelej inteligencie (doplnené v roku 2024) |
Technológie |
Používanie umelej inteligencie pri výrobe a odhaľovaní nelegálnych látok, ako aj pri liečbe závislostí a presadzovaní súvisiacich právnych predpisov. |
|
Geopolitická nestabilita (doplnené v roku 2024) |
Politika |
Keďže svet sa stáva multipolárnym, budúcnosť medzinárodných inštitúcií a mechanizmov spolupráce je nejasná. Týka sa to aj spolupráce v boji proti obchodovaniu s drogami. |
Na základe tohto zoznamu celkovo 11 trendov relevantných pre agentúru EUDA (pozri tabuľku 1) v kombinácii s dodatočným systematickým prieskumom relevantnej literatúry (4) s cieľom doplniť ďalšie poznatky a vývojové trendy sa uskutočnil štruktúrovaný proces s využitím metodiky založenej na kľúčových faktoroch (5), ktorého výsledkom bolo vytvorenie troch prototypových scenárov.
Na interaktívnom seminári agentúry EUDA o scenároch v rámci konferencie Lisbon Addictions 2022 boli tieto rámcové scenáre použité ako východiskový bod pre diskusie v rámci seminára (úvodná prezentácia, pozri Future Impacts, 2022). Sprostredkovatelia zo spoločnosti Future Impacts a agentúra EUDA podporili 25 účastníkov (6) pri skúmaní scenárov a diskusii o konkrétnych dôsledkoch, ktoré by mohli mať v časovom rámci roku 2040 pre spoločnosť vo všeobecnosti, pre drogy a závislosti, ako aj pre monitorovanie a politiku v oblasti drog. Ďalší materiál sa získal v rámci aktivity „listy z budúcnosti“, v ktorej boli identifikované odporúčania pre súčasnú politiku. Na základe zozbieraných štruktúrovaných výstupov boli tieto tri scenáre následne konkretizované, spresnené a aktualizované.
Predpoklady scenára
Ako časový rámec pre scenáre bol zvolený rok 2040, pretože sa považuje za dostatočne vzdialený v budúcnosti, aby podnietil zamyslenie sa nad rámec nasledujúceho strategického cyklu, vďaka čomu bolo možné rozvinúť diskusiu prekračujúcu hranice vývoja za nezmenených okolností. Okrem toho výberom roka 2040 sa zabezpečilo, aby scenár zostal pre cieľové skupiny predstaviteľný a nepresunul sa príliš do fantazijnej roviny.
V období, v ktorom boli scenáre vytvorené, bola úroveň nestability a narušenia pomerne vysoká, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19 a so zmenami geopolitického prostredia. Budúci vývoj, ktorý je základom týchto scenárov, bol preto interpretovaný pomocou rámca VUCA (volatile, uncertain, complex and ambiguous – nestabilný, neistý, komplexný a nejednoznačný). Predpokladalo sa teda, že udalosti v budúcnosti budú do určitej miery rýchle a nepredvídateľné, s ťažko identifikovateľnými príčinnými súvislosťami. V scenároch sa však zámerne nekladú do popredia extrémne úrovne narušenia alebo nestability (napr. vypuknutie pandémie s mimoriadne vysokou úmrtnosťou alebo začiatok 3. svetovej vojny). Zameriavajú sa viac na to, ako by sa mohli rozvíjať inovácie, hospodárstvo, spoločnosti, spolupráca a technológie a do akej miery by sa prvky týchto faktorov mohli stať rušivými. Vstupy týkajúce sa špecifík extrémnejšej nestability by sa mohli zahrnúť do budúcich činností prognózovania agentúry EUDA.
Tu je dôležité poznamenať, že naratívy dvoch z vypracovaných scenárov zámerne zachádzajú až na okraje „kužeľa možností“, pričom scenár vývoja za nezmenených okolností sa nachádza „presne uprostred“. Umožňuje to preskúmať čo najširšiu škálu dôsledkov. Hoci sa pozitívny scenár môže na prvý pohľad javiť ako príliš optimistický a nereálny vzhľadom na súčasný vývoj, jeho hodnota spočíva v tom, že dáva publiku príležitosť preskúmať, ako by sa politika mohla nasmerovať k týmto výsledkom.
Metodika založená na kľúčových faktoroch
Metodika založená na kľúčových faktoroch využíva kľúčové faktory ako základ transparentného, systematického a plne rozšíriteľného procesu. Proces sa začína starostlivým preskúmaním všetkých identifikovaných faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť príslušnú oblasť („ovplyvňujúce faktory“). Vývoj, ktorý bude mať pravdepodobne významný vplyv, sa označuje ako „kľúčový faktor“ (KF). Potenciálny budúci vývoj každého KF je podrobnejšie opísaný na základe prieskumu literatúry, odborných prieskumov alebo iných zdrojov, ktorých výsledkom je niekoľko „prognóz“ pre každý KF, ktoré poukazujú na rôzne možnosti budúceho vývoja.
Výsledky sa často prezentujú vo forme morfologickej tabuľky, t. j. dvojrozmernej rozhodovacej matice, v ktorej každý stĺpec má nadpis s názvom KF a pod ním sú opísané projekcie, pričom v každej kolónke je jedna projekcia (pozri krok 3 na obrázku 2). To umožňuje určiť a vizualizovať, ktoré kombinácie projekcií sú štrukturálne kompatibilné, vzájomne sa dopĺňajú a sú konzistentné. Scenáre sa teda vytvárajú z kombinácií jednej projekcie na jeden kľúčový faktor. Na ich základe možno vypracovať scenáre (tzv. návrhy scenárov), z ktorých každý opisuje, ako môže rôzny vývoj v rôznych sociálnych oblastiach viesť k pravdepodobnému budúcemu vývoju.
Vďaka systematickosti je tento proces možné pomerne ľahko aktualizovať alebo rozšíriť či zúžiť pridaním, úpravou alebo odstránením kľúčových faktorov a/alebo projekcií, čo umožňuje rýchlo prispôsobiť scenáre meniacim sa požiadavkám a podmienkam vzhľadom na získané nové informácie. V rámci tohto metodického rámca je takisto možné pridať tzv. mikroscenáre, ktoré sa sústreďujú na konkrétne témy, alebo vytvoriť konkrétne regionálne scenáre, ktoré sa zameriavajú na vývoj v jednom regióne alebo jednej krajine [pričom zostávajú v súlade s rámcovými (alebo makro-) scenármi].
Aktualizácia z roku 2024
Scenáre nie sú statické. Musia sa monitorovať, podrobiť stresovým testom a aktualizovať. Ak majú byť scenáre čo najúčinnejšie, musia sa stať súčasťou trvalého procesu, v rámci ktorého sa pravidelne porovnávajú s najnovším vývojom, musí sa o nich diskutovať a musia sa prispôsobovať, ako aj vyvodzovať z nich nové závery.
V tomto dokumente sa uvádza, ako boli aktualizované pôvodné rámcové scenáre. Pri tejto aktualizácii z roku 2024 spoločnosť Future Impacts opätovne preskúmala svoje pôvodné podklady s cieľom posúdiť, do akej miery sa predpoklady potvrdili, a vykonala krátky prieskum literatúry. Ukázalo sa, že oblasť drog ovplyvnil nový vývoj, ktorý predchádzajúci súbor kľúčových faktorov v plnej miere neodrážal, pričom vyniklo niekoľko aspektov. Jedným z nich je rýchly technologický pokrok v oblasti umelej inteligencie, ďalším je pretrvávajúca geopolitická nestabilita, pri ktorej sa začínajú objavovať prvé náznaky využívania drog na získanie politického vplyvu. Okrem toho sa vo všetkých troch scenároch očakáva nárast nových psychoaktívnych látok a syntetických drog, ktorý sa podľa všeobecných očakávaní zrýchli a zintenzívni v rámci EÚ aj mimo nej, pričom ich prevalencia závisí od vývoja ostatných kľúčových faktorov.
Agentúra EUDA bude tieto scenáre ďalej rozvíjať aj v budúcnosti.
Odkazy
EUDA (Agentúra Európskej únie pre drogy) (2022), A Foresight Toolkit for the drugs field (Súbor nástrojov na prognózovanie v oblasti drog).
EUDA (2023), The future of drug monitoring in Europe to 2030: a report summary the findings and lessons from the EMCDDA’ future study (Budúcnosť monitorovania drog v Európe do roku 2030: správa, v ktorej sa sumarizujú zistenia a poznatky získané zo „štúdie o budúcnosti“ agentúry EMCDDA).
EUDA (2024), Pochopenie drogovej situácie v Európe v roku 2024 – hlavné míľniky vývoja (Európska správa o drogách 2024).
JRC (Spoločné výskumné centrum) (2023), Reference Foresight scenarios: scenarios on the global standing of the EU in 2040 (Referenčné prognostické scenáre: scenáre globálneho postavenia EÚ v roku 2040).
EEA (Európska environmentálna agentúra) (2020), Population trends 1950 – 2100: Global and within Europe (Populačné trendy 1950 – 2100: celosvetovo a v rámci Európy).
EEA (2021), Trends and projections in Europe 2021 (Trendy a prognózy v Európe 2021).
IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) (2020), The future of migration to Europe (Budúcnosť migrácie do Európy).
Kosow, H. a Gaßner R. (2008), Methods of future and scenario analysis: overview, assessment and selection criteria (Metódy analýzy budúcnosti a scenárov: prehľad, hodnotenie a kritériá výberu).
Poznámky
(1) Pozri napr. referenčné scenáre na rok 2040, ktoré uverejnilo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) (JRC, 2023), scenáre agentúry EEA pre jej projekt udržateľnej Európy v roku 2050 (EEA, 2021), použitie scenárov agentúrou EUAA v správe z roku 2023 o budúcnosti medzinárodnej ochrany v Európe (EUAA, 2023a) alebo mapovanie rôznych možných sociálno-ekonomických výsledkov spravodlivej transformácie v štyroch scenároch nadáciou Eurofound (Eurofound, 2023).
(2) Centrum EMCDDA sa 2. júla 2024 oficiálne stalo Agentúrou Európskej únie pre drogy (EUDA) s revidovaným mandátom. Hoci činnosti prognózovania vykonávané v rokoch 2018 až 2024 sa uskutočnili v čase, keď organizácia ešte pôsobila pod názvom EMCDDA, v tomto dokumente sa odkazuje na agentúru pod jej novým názvom EUDA.
(3) Megatrendy sú vymedzené ako dlhodobé hnacie sily zmien pozorovateľné v súčasnosti, ktoré majú veľký vplyv na všetky aspekty života na celom svete a budú tak pôsobiť aj v nasledujúcich desaťročiach.
(4) Zahŕňalo to nedávne prognostické štúdie EÚ, ktoré pokrývali rovnaké časové obdobie (do roku 2040), ako aj práce, ktoré sa zaoberali špecifickým vývojom v oblasti drog.
(5) Hoci jednotlivé prístupy v rámci metodiky vypracúvania scenárov majú svoje silné a slabé stránky (pozri napr. Curry a Schultz, 2009), potrebám tohto projektu najlepšie vyhovuje „modulárny“ alebo morfologický spôsob vytvárania scenárov (t. j. metodika založená na kľúčových faktoroch). Metodiku pôvodne vyvinul tím pôsobiaci v JRC Európskej komisie a sú k dispozícii aj jej rôzne varianty. Pre podrobnejšie informácie o tomto prístupe pozri napr. Kosow a Gaßner (2008).
(6) Účastníci pochádzali zo širokej škály regionálnych zázemí (vrátane mimoeurópskych) a mali rôznorodé odborné skúsenosti, a to aj ako členovia vedeckých a zdravotníckych komunít a zástupcovia príslušných vnútroštátnych inštitútov a inštitúcií EÚ.
Poďakovanie
Spoločnosti Future Impacts za usmernenia pre proces prognózovania agentúry EUDA vrátane vypracovania scenárov a sprievodného súboru nástrojov.
O spoločnosti Future Impacts
Future Impacts navrhuje a realizuje prognostické procesy týkajúce sa otázok budúcnosti pre organizácie a spoločnosti. Realizujeme prognostické projekty s cieľom identifikovať možnosti opatrení orientovaných na budúcnosť už dnes. Na tento účel okrem iných prístupov používame alebo kombinujeme analýzu trendov, scenáre a delfské prieskumy. Okrem toho, že sa zameriavame na vývoj a realizáciu individualizovaných prognostických hier, venujeme sa aj budovaniu prognostických kapacít. Podporujeme našich klientov pri rozširovaní ich prognostických schopností a zručností prostredníctvom školení, súborov nástrojov a odbornej prípravy.
