Na konci svojho 10-ročného funkčného obdobia výkonného riaditeľa Agentúry Európskej únie pre drogy (EUDA) by som rád ponúkol osobné zamyslenie nad desaťročím, ktoré bolo poznačené hlbokými zmenami. Tieto roky charakterizovali krízy a neistota: rozsiahle teroristické útoky v Európe, migračná kríza, nestabilita v susedných regiónoch, brexit, pandémia ochorenia COVID-19 a najnovšie aj vojna na Ukrajine a ďalšie, predtým neexistujúce, geopolitické napätie. Všetky tieto udalosti mali vplyv na verejné zdravie, bezpečnosť a sociálnu súdržnosť. Za týchto okolností došlo v Európe k takému tempu a rozsahu vývoja drogového fenoménu, s akým som za 35 rokov svojej práce v tejto oblasti ešte nestretol.
Desaťročie rozsiahlych zmien
Keď som v roku 2016 začínal svoje funkčné obdobie, najproblémovejšou drogou bol ešte stále heroín a každý týždeň sme odhaľovali približne dve nové psychoaktívne látky. Hoci inovácie v syntetickej chémii boli už vtedy na vzostupe, s dnešnou situáciou sa to nedá porovnať. Za posledných 27 rokov bolo v systéme včasného varovania EÚ o nových psychoaktívnych látkach identifikovaných viac ako 1 000 nových látok, pričom približne 400 – 450 z nich sa každý rok niekde v Európskej únii znovu objaví na trhu. Poukazuje to na mimoriadnu dynamiku trhu s nelegálnymi drogami a sťažuje nám prácu, lebo musíme sledovať oveľa viac trendov.
Najvýznamnejšou zmenou je však exponenciálny nárast výroby kokaínu a obchodovania s ním. Tento trend sa začal približne v čase mierových rokovaní v Kolumbii a nadobudol nevídané rozmery. V súčasnosti je kokaín v Európe prístupnejší, cenovo dostupnejší a silnejší ako kedykoľvek v minulosti. Rekordné množstvá, v ktorých sa sem dostáva v prepravných kontajneroch, viedli k tomu, že sa od základu zmenilo operačné prostredie colných a justičných orgánov, ako aj orgánov presadzovania práva. Súčasne s tým sa v EÚ rozšírila výroba syntetických drog (amfetamínov, metamfetamínov, extázy), k čomu prispeli chemické prekurzory získavané na medzinárodnej úrovni a čoraz sofistikovanejšia logistika páchania trestnej činnosti.
Táto „hyperdostupnosť“ drog viedla k veľkým zmenám modelov ich spotreby. Normou sa stalo kombinované užívanie a čoraz viac sa stierajú hranice medzi nelegálnymi drogami, neklasifikovanými látkami a zneužívaním liekov. Veľa ľudí dnes užíva nejaké látky, a to nielen rekreačne, ale aj na zvládanie stresu, úzkosti alebo tlaku na výkonnosť – čo je dôkazom prehlbujúcej sa krízy duševného zdravia, ktorá sa týka najmä mladých ľudí a ktorá sa počas pandémie ochorenia COVID-19 ešte zhoršila. Nie všetky tieto látky sú však drogami a líšia sa aj svojou nebezpečnosťou, čo znamená, že musíme zmeniť prístup: nemôžeme všetkých ich užívateľov považovať za zločincov alebo „drogovo závislých“. Preto potrebujeme nový model, v ktorom sa lepšie zohľadní táto situácia v celej svojej rastúcej zložitosti.
Vývoj organizovanej trestnej činnosti
Toto desaťročie ukázalo aj rozsah, v ako sa organizovaná trestná činnosť dokázala prispôsobiť, rozšíriť a diverzifikovať. Zatiaľ čo Európa venovala pozornosť boju proti terorizmu, zločinecké siete upevňovali svoj vplyv. Ako vyplýva z našich správ o drogových trhoch v EÚ, obchodovanie s drogami tvorí v Európe už minimálne 30 % príjmov z organizovanej trestnej činnosti. Došlo k zmene rozsahu a sofistikovanosti týchto organizácií a ich geografického pokrytia.
Zločinecké skupiny globalizovali svoje aktivity a v súčasne operujú zároveň vo svojich regiónoch pôvodu, vo všetkých členských štátoch aj v krajinách, kde sa drogy vyrábajú. Nárast dostupnosti kokaínu viedol k väčšej konkurencii, s ktorou prišiel aj väčší objem násilia v tejto oblasti a cibrenie zločineckých schopností. Určujúcim trendom sa stal nástup „zločinu ako služby“, čo znamená, že špecializované siete poskytujú na požiadanie všetko od vybudovania priemyselného laboratória až po obstarávanie chemických látok, logistiky a násilia. Pri významných vyšetrovaniach v nedávnych rokoch boli odhalené nevídané úrovne koordinácie medzi skupinami, ktoré pôsobia medzi kontinentmi.
V rámci Európy sa viditeľne zvýšila miera odhaľovania laboratórií syntetických drog – vrátane takých, ktoré mali výrobnú kapacitu na priemyselnej úrovni. Niektoré z nich dokonca vykazovali známky externej technickej podpory alebo medzinárodných prepojení. Prostredníctvom sociálnych sietí sa verbujú mladí ľudia, ktorí sa prevážajú cez hranice, aby páchali trestné činy. Tento vývoj len podčiarkuje prispôsobiteľnosť a bezcitnosť príslušných sietí.
Zložitejšie medzinárodné prostredie
Mení sa aj medzinárodné prostredie. Hoci najväčšími výrobcami kokaínu sú stále Kolumbia, Peru a Bolívia, premiestnenie zločineckých aktivít má veľký vplyv aj na susedné krajiny vrátane Ekvádoru. Ťažko kontrolovateľné hranice a etablované koridory obchodovania s drogami odhalili nové slabé miesta.
Rýchlo sa mení aj situácia v oblasti výroby amfetamínov a metamfetamínov a obchodovania s nimi v iných regiónoch, napríklad na Blízkom východe a strednej Ázii, a to v dôsledku štrukturálnejšej zmeny v konkrétnych krajinách alebo regiónoch. Po páde Asadovho režimu v Sýrii sa napríklad odhalila významná miera zapojenia vnútroštátnych orgánov na najvyššej úrovni do výroby amfetamínu nazývaného Captagon a obchodovania s ním.
Ďalším príkladom globálneho vplyvu rozhodnutí na miestnej úrovni je zákaz výroby ópia vydaný vládou Talibanu v Afganistane a jeho pravdepodobný vplyv na európsky trh s heroínom a syntetickými opioidmi. Má sa za to, že účinnosť tohto zákazu mohla mať v Európe dominový efekt, keďže viedla k nedostatku heroínu, čo mohlo zase viesť k prechodu na užívanie syntetických opioidov, skupiny nových látok zodpovedných v poslednom desaťročí len v Spojených štátoch za viac ako 100 000 úmrtí na predávkovanie.
V tejto súvislosti je na politickej aj operačnej úrovni mimoriadne dôležitá medzinárodná spolupráca. Za posledných 10 rokov sa posilnila spolupráca medzi EÚ a ďalšími regiónmi sveta, napríklad s Latinskou Amerikou a Karibikom, západným Balkánom a strednou Áziou.
Politický dialóg s kľúčovými partnerskými krajinami – najmä o prekurzoroch chemických látok a trendoch v oblasti syntetických drog – sa prehĺbil a bude čoraz dôležitejší na to, aby sme vedeli reagovať na prepojený a rýchlo sa vyvíjajúci globálny trh. Rozšírila sa aj spolupráca na operačnej úrovni, a to prostredníctvom konkrétnych programov ako EU-ACT alebo El PAcCTO, ako aj medzi agentúrami EÚ a partnerskými krajinami a medzi európskymi a vnútroštátnymi policajnými a colnými orgánmi.
Meniace sa vzorce poškodzovania zdravia a sociálnych škôd
Meniace sa prostredie drog prináša zmeny aj všeobecnejšie v sociálnej oblasti. Európa čelí naliehavej výzve v oblasti duševného zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí. Už pred pandémiou ochorenia COVID-19 sa zvyšovali úrovne psychickej úzkosti; pandémia a následné prerušenia študijného a spoločenského života ju ešte prehĺbili. V tejto súvislosti je užívanie látok často mechanizmom, ako s ňou bojovať.
K najväčším obavám patrí závislosť od kokaínu. Z dôkazov vyplýva, že vek prvého užitia a prvej žiadosti o liečbu sa posunul na približne o 12 až 13 rokov. Keďže dostupnosť kokaínu v Európe dosiahla vrchol pred siedmimi až ôsmimi rokmi, musíme sa pripraviť na značný nárast žiadostí o liečbu. Európa však stále nemá zavedené široko účinné liečebné protokoly pre závislosť od kokaínu a stimulantov ani dostatočne špecializované služby. Preto je naliehavo potrebné investovať do výskumu, inovácie a kapacít poskytovania služieb v tejto oblasti, pretože tým môže EÚ priniesť zmenu.
Hlavnou hrozbou však naďalej zostávajú opioidy a syntetické opioidy. Hoci celkovo si udržiavame pomerne dobrú úroveň reakcie, medzi jednotlivými krajinami a regiónmi, ako aj medzi EÚ a niektorými jej susedmi, ako sú západobalkánske krajiny, existujú značné rozdiely.
Zlepšiť sa môžeme najmä v prijímaní a vykonávaní kvalitných štandardov liečby, vypracúvaní programov prevencie pre jednotlivcov a ich komunity, lepšie založených na dôkazoch, a v navrhovaní a rozširovaní programov na zmiernenie škôd, ktoré budú lepšie reagovať na súčasné aj budúce riziká a škody.
Osem z 27 krajín EÚ napríklad ešte stále neprijalo žiadne opatrenia na podávanie naloxónu v prípade predávkovania opioidmi. Keď sa pozrieme na epidémiu úmrtí na predávkovanie opioidmi v Severnej Amerike, je legitímne zdvíhať varovný prst, ale na zabezpečenie pripravenosti EÚ je nevyhnutné prijímať správne rozhodnutia v očakávaní možného vypuknutia takejto epidémie aj v EÚ.
Za posledných 30 až 40 rokov sa v EÚ dosiahol neuveriteľný pokrok, a to najmä vďaka objaveniu a zavedeniu znižovania škôd ako kľúčovej zásady modernej a vyváženej drogovej politiky. Prostredníctvom navrhnutých intervencií na zníženie rizík a škodlivých dôsledkov užívania drog sa týmto službám podarilo zachrániť množstvo životov a ponúknuť lepšie životné podmienky klientom, na ktorých sa tieto zásahy zameriavali predovšetkým. Ak chce byť EÚ pripravená na nové výzvy, bude nevyhnuté začať viesť dialóg s užívateľmi drog a ich rodinami.
Vymklo sa to Európe z rúk?
Rozsah obchodovania s drogami a nárast organizovanej trestnej činnosti prirodzene vyvoláva otázku, či sa to začína Európe vymykať z rúk. Moja odpoveď je jednoduchá: Európa tento boj neprehráva. Tento problém je však obrovský a na jeho riešenie je potrebné spoločné úsilie.
Tento rok bol dosiahnutý dôležitý míľnik: prijatie nového akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s drogami spoločne s obnovenou protidrogovou stratégiou. Týmito nástrojmi sa zavádzajú konkrétne a koordinované opatrenia vyvinuté s členskými štátmi a sprevádzané spoľahlivým monitorovaním. Prístavy v celej Európe posilňujú bezpečnosť a koordináciu prostredníctvom Európskej aliancie prístavov. Súdne reakcie sa posilnili, a to aj zriadením špecializovaných súdov v krajinách ako Francúzsko a Belgicko.
Musíme si však priznať, že štátom už dochádzajú kapacity. Verejné rozpočty vyčerpali viaceré krízy, ktoré prišli po sebe, zatiaľ čo zločinecké siete sa posilnili, zbohatli a lepšie prepojili. Zmena tejto dynamiky si bude vyžadovať dlhodobé investície, a to nielen do presadzovania práva, colníctva a súdnictva, ale aj do rozvoja prevencie, liečby, sociálnej podpory a komunít.
Posilnenie odolnosti a spolupráce
Pretrvávajúcou hrozbou je korupcia. Zločinecké organizácie sa dokážu rýchlo prispôsobiť – keď prístavy sprísnia svoje kontrolné systémy, zamerajú sa na iné kritické úlohy, napríklad plánovanie logistiky. V niektorých krajinách zažívajú pracovníci súdov a väzníc vyhrážky. Skúsenosti z Talianska ukazujú, že pri znovuzískavaní územia a opätovnej dôvery vo verejné inštitúcie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu silné a nezávislé súdnictvo a špecializované štruktúry na boj proti mafii.
Okrem toho si musíme priznať, že mnohé európske mestá majú štvrte, v ktorých už desaťročia pretrvávajú problémy s drogami. Nárast násilia z nedávneho obdobia je odrazom sociálnej a hospodárskej zraniteľnosti. Súčasťou našej dlhodobej stratégie musí byť posilnenie odolnosti komunít, zlepšenie životných podmienok a ponúkanie príležitostí mladým ľuďom.
Výhľad do budúcnosti
Brexitom sa narušila naša dlhodobá vedecká a operačná spolupráca, som však rád, že sme dokončili obsah novej dohody o dvojstrannej spolupráci so Spojeným kráľovstvom. Po jej formálnom schválení sa obnoví štruktúrovaná spolupráca v hlavných oblastiach, akými sú včasné varovanie, nové drogy, škody a intervencie v komunitách, čo bude predstavovať dôležitý krok pre obe strany.
Na konci svojho funkčného obdobia by som rád vyjadril obrovskú vďaku za úsilie svojich kolegov a partnerov v Európe aj mimo nej. Som presvedčený, že Európa má nástroje, poznatky aj partnerstvá potrebné na to, aby zvládla výzvy, ktoré ju čakajú. Hrozba, ktorú predstavuje moderný drogový fenomén, má viacero podôb – problémov s trestnou činnosťou, spoloćenských aj zdravotných problémov. Vyriešiť sa dajú len jednotným, realistickým a odhodlaným úsilím, pri ktorom sa nezabúda na schopnosť inovovať a prispôsobovať sa.
Úspech nám však nezaručia len zdroje, nástroje a financovanie. Ten stojí na našom záväzku voči našim hodnotám, modelu spoločnosti založenej na demokracii a dodržiavaní základných práv všetkých vrátane tých, ktorí užívajú látky akéhokoľvek druhu. Modelu, v ktorom je na prvom mieste človek, ktorého cieľom je zabezpečiť blaho všetkých a ktorý podporuje dialóg, rešpekt a cení si rozdiely.
K takýmto hodnotám prispieva naša európska agentúra od svojho založenia vo februári 1993 v podobe Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť poskytovaním údajov, informácií a analýz určených na prijímanie politík, ktoré sú podložené vedeckými dôkazmi, názormi občianskej spoločnosti a ľudí, ktorí majú skúsenosti so závislosťou.
Propagácia a podpora tvorby politík na základe vedeckých dôkazov predstavuje neustály boj proti neochotnému prijímaniu zmien, nevedomosti a zlej viere, postpravdivým a falošným správam. Zásluhou Európskej únie bola vytvorená Agentúra Európskej únie pre drogy s novým a rozšíreným mandátom, ktorá funguje od roku 2024.
Bolo mi veľkou cťou a potešením slúžiť ako výkonný riaditeľ tejto agentúry a prispieť k budovaniu spravodlivejšej a efektívnejšej Európy pre jej občanov, rozhodovacie subjekty, užívateľov drog a ich rodiny.
Opúšťam túto pozíciu s istotou, že agentúra EUDA je pripravená plniť svoje poslanie, a s vierou v to, že moja nasledovníčka, Dr. Lorraine Nolan, ju úspešne prevedie všetkými budúcimi výzvami a zmenami. Ak mám byť osobnejší, musím povedať, že budem naďalej podporovať úsilie o budovanie bezpečnejšej, zdravšej a odolnejšej Európy a rád by som svoje poďakovanie rozšíril na všetkých, ktorí za posledné desaťročie prispeli k plneniu tohto poslania.
