Kľúčové zistenia z Projektu európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD) v roku 2024
V tejto publikácii sú zhrnuté kľúčové zistenia zo 8. vlny Projektu európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD), ktorý sa uskutočnil v roku 2024 medzi 113 882 študentmi vo veku od 15 do 16 rokov v 37 európskych krajinách. V tomto vydaní si pripomíname 30 rokov monitorovania rizikového správania dospievajúcich v celej Európe, ako aj nové zameranie na oblasti duševnej pohody a prevencie, pričom je dôraz na rastúci význam týchto faktorov, ktoré sa podieľajú na formovaní výsledkov zdravia dospievajúcich.
Táto správa o kľúčových zisteniach je k dispozícii v 33 jazykových mutáciách a je optimalizovaná na prezeranie na obrazovke digitálnych zariadení. Podrobnejšia správa, správa ESPAD 2024: Výsledky Projektu európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD), budú zverejnené v októbri 2025.
Posledná aktualizácia: 20. mája 2025
Prehľad výsledkov
Projekt európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD) na rok 2024, na ktorom sa zúčastnilo 37 krajín, predstavuje 30 rokov monitorovania rizikového správania dospievajúcich v celej Európe. Aj keď sa naďalej zameriava na správanie a trendy v oblasti užívania návykových látok, v tomto vydaní sa kladie nový dôraz na oblasti duševnej pohody a prevencie, pričom sa berie do úvahy rastúci význam týchto aspektov pri formovaní zdravia dospievajúcich. Keďže správanie dospievajúcich sa vyvíja, dlhodobé monitorovanie ESPAD naďalej poskytuje kľúčové poznatky na usmerňovanie aktivít v oblasti prevencie a politík a zabezpečuje, aby tak boli efektívne a relevantné.
Napriek dlhodobému poklesu užívania látok zistené trendy predstavujú nové riziká alebo výzvy. Fajčenie cigariet v posledných desaťročiach výrazne kleslo, pričom celoživotná prevalencia sa v rokoch 1995 – 2024 znížila o polovicu. Skorý začiatok fajčenia však pretrváva, najmä medzi dievčatami, u ktorých sa v posledných rokoch zvýšilo pravidelné fajčenie vo veku 13 rokov a menej. Medzi dospievajúcimi medzitým prudko vzrástlo používanie elektronických cigariet, pričom sa znižuje vek prvej e-cigarety a zvyšuje sa denná spotreba, čo vyvoláva obavy ako aj používania tradičných tak aj elektronických cigariet a zisťujeme postupný prechod na alternatívne nikotínové výrobky.
Spotreba alkoholu sa tiež časom znížila, pričom celkové užívanie a nárazové pitie alkoholu klesá. Toto zníženie je však výraznejšie u chlapcov, pričom dievčatá vykazujú stabilnejší trend. Napriek tomuto výsledku je alkohol stále široko dostupný a v niektorých regiónoch zostáva jeho skorý vek konzumácie a ťažké epizodické pitie závažným problémom.
Kanabis je stále najčastejšie užívanou nelegálnou drogou, hoci celoživotná prevalencia od roku 1995 klesla na svoju najnižšiu úroveň. Hoci chlapci vo všeobecnosti uvádzajú vyššie užívanie, rodové rozdiely sa zmenšujú, až na niektoré výnimky, keď dievčatá prekonávajú chlapcov. Skorý vek užívania a rizikové užívanie naďalej vyvolávajú obavy, hoci celkové aktuálne užívanie (definované ako užívanie za posledných 30 dní) kleslo na 5 %, čo odráža dlhodobý klesajúci trend. Vnímaná dostupnosť sa značne líši, ale kanabis zostáva najľahšie dostupnou nelegálnou látkou medzi študentmi.
Užívanie iných nelegálnych drog sa medzi študentmi v rámci ESPAD znížilo a zmenšili sa aj rodové rozdiely sa zmenšili, aj keď chlapci vo všeobecnosti stále hlásia vyššie užívanie a vnímanú dostupnosť. Medzičasom sa medzi dievčatami zvyšuje užívanie inhalantov, pričom sa zvyšuje aj užívanie nepredpísaných liekov.
Okrem látok sa menia aj riziká súvisiace so správaním. Medzi študentmi v rámci ESPAD sa prudko zvýšilo hranie hier sa prudko zvýšilo medzi študentmi v rámci ESPAD, najmä medzi dievčatami. Hranie hier tak už nie je prevažne mužskou činnosťou, čo odráža širšie zmeny v digitálnom správaní. Napriek väčšiemu počtu hráčov a hráčiek zostáva vnímanie problematického hrania stabilné. Na druhej strane sa zvýšili obavy z problematického využívania sociálnych médií, najmä medzi chlapcami, aj keď miera užívania u dievčat zostáva vysoká.
Hazardné hry zostávajú stabilné, ale online hazard sa prudko zvýšil a škodlivé správanie v oblasti hazardných hier sa takmer zdvojnásobilo, pričom v prípade dievčat došlo k výraznejšiemu nárastu.
Dobrú duševnú pohodu uvádza v priemere 59 % študentov. Zistenia poukazujú na výrazné regionálne rozdiely, ako aj rodové rozdiely, pričom dievčatá neustále vykazujú nižšiu úroveň pohody ako chlapci. Najnižšie skóre pohody zaznamenali krajiny, ktoré zažívajú konflikty a nestabilitu.
Aktivity v oblasti realizácie sú širšie, väčšina študentov sa zúčastnila aspoň na jednej intervencii. Alkohol je najčastejšie riešenou témou, zatiaľ čo nelegálnym látkam a rizikám súvisiacim so správaním sa venuje menšia pozornosť. Preventívne programy zamerané na rozvoj zručností, ktoré kladú dôraz na interaktívny prístup, sú bežnejšie v západnej a južnej Európe. V budúcich vylnách prieskumu by sme sa mohli zamerať na to, do akej miery možno poskytované preventívne intervencie považovať za založené na dôkazoch alebo nie.
Prehľad údajov
Hlavné body
Fajčenie cigariet
Užívanie cigariet je medzi dospievajúcimi v krajinách ESPAD naďalej rozšírené, pričom takmer každý tretí študent aspoň raz v živote fajčil cigarety (v priemere 32 %). Najvyššia miera prevalencie bola zaznamenaná v Maďarsku (51 %) a na Slovensku (46 %), zatiaľ čo najnižšia bola na Islande (13 %) a na Malte (16 %). Rozdiely medzi pohlaviami ukazujú mierne vyšší výskyt u dievčat (32 % oproti 31 % u chlapcov). Tento trend je zrejmý vo viac ako dvoch tretinách krajín, pričom najväčšie rozdiely sú v Rumunsku (47 % oproti 36 %) a Bulharsku (46 % oproti 36 %). V niektorých krajinách je však tento trend opačný, najmä v Kosove (1) (47 % u chlapcov oproti 36 % u dievčat) a v Gruzínsku (35 % oproti 24 %).
V priemere 15 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že prvýkrát fajčili cigarety vo veku 13 rokov alebo menej. Najvyššie podiely sú zaznamenané na Slovensku (24 %) a v Kosove (23 %), pričom najnižšie sú na Islande (6,4 %) a na Malte (7,1 %). Vo viac ako polovici krajín je skorý vek začatia fajčenia bežnejší u dievčat, najmä v Bulharsku (23 % oproti 17 %). Spomedzi krajín, v ktorých je pravdepodobnejšie, že chlapci začnú fajčiť v skoršom veku, vykazuje najväčší rozdiel Kosovo (31 % oproti 16 %).
Viac ako polovica študentov v rámci ESPAD (55 %) považuje získanie cigariet za pomerne alebo veľmi jednoduché. Toto vnímanie je najvyššie v Dánsku (76 %), za ním nasledujú Nemecko a Nórsko (70 %). Naopak najnižšie podiely sú zaznamenané v Kosove (32 %) a Moldavsku (23 %). Chlapci celkovo častejšie ako dievčatá vnímajú cigarety ako ľahko dostupné (61 % oproti 50 %).
Aktuálne užívanie cigariet, definované ako fajčenie za posledných 30 dní, uvádza 18 % študentov. Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Chorvátsku a Maďarsku (32 %), zatiaľ čo najnižšia bola na Islande (4,2 %) a vo Švédsku (8,2 %). Fajčenie za posledných 30 dní sje častejšie u dievčat vo viac ako polovici krajín ESPAD, pričom najväčší rozdiel medzi pohlaviami bol zaznamenaný v Bulharsku (34 % oproti 25 %) a Rumunsku (30 % oproti 22 %). Tento trend je však opačný v Kosove (33 % v porovnaní s 23 %) a Gruzínsku (18 % v porovnaní s 9,5 %), kde majú chlapci vyššiu mieru fajčenia.
Dennú konzumáciu cigariet uvádza 7,9 % študentov v rámci ESPAD, pričom percentuálne zastúpenie je podobné u oboch pohlaví. Najvyššia miera bola zaznamenaná v Bulharsku a Chorvátsku (20 %), zatiaľ čo najnižšia bola na Islande (0,8 %).
Ďalším kľúčovým údajom je každodenné fajčenie študentov, ktorí začali fajčiť v skoršom veku (vo veku 13 rokov alebo mladšom). Do tejto kategórie patrí v priemere 3,6 % študentov, pričom najvyšší podiel bol zaznamenaný v Bulharsku (8,7 %).
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 1995 do roku 2024
Medzi prvým a posledným prieskumom ESPAD sa celoživotná prevalencia fajčenia cigariet neustále znižovala, pričom klesla zo 68 % na 32 %, pričom najvýraznejší pokles nastal v rokoch 2019 až 2024 (pokles o 10 percentuálnych bodov). V priebehu 30 rokov bol pokles prevalencie väčší u chlapcov, a to zo 70 % na 30 %. Krajinami s najväčším poklesom sú Faerské ostrovy, Írsko, Island a Švédsko.
Trend v užívaní drog v posledných 30 dňoch tiež vykazuje neustály pokles, a to z 33 % na 18 %, pričom trendy medzi chlapcami a dievčatami sa takmer prekrývajú. Podobný trend sa pozoroval pri každodennom fajčení, ktoré kleslo z 20 % na 8 %.
A napokon, hoci podiel každodenných fajčiarov vo veku 13 rokov alebo mladších v priebehu troch desaťročí tiež klesol (z 10 % v roku 1995 na 3,6 % v roku 2024), porovnanie údajov z rokov 2019 a 2024 ukazuje mierny nárast (plus 0,6 %). Keďže prevalencia medzi chlapcami sa v posledných dvoch prieskumoch nezmenila, tento nárast je spôsobený dievčatami, ktorých miera sa zvyšuje z 2,5 % na 3,6 %, čo potvrdzuje ich zvýšený podiel na takmer všetkých pozorovaných vzorcoch fajčenia.
Fajčenie cigariet a e-cigariet (duálne užívanie)
Hoci fajčenie cigariet je najčastejšou formou užívania tabaku, zameriavanie sa výlučne naň znižuje spotrebu nikotínu v dôsledku nárastu alternatívnych výrobkov. Pokiaľ ide o cigarety aj elektronické cigarety, celoživotné užívanie sa zvýšilo z 32 % na 47 %, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v Česku a Estónsku, zatiaľ čo aktuálne užívanie sa zvýšilo z 18 % na 28 %, pričom medzi dievčatami došlo k výraznému nárastu celoživotného aj aktuálneho užívania.
Pokiaľ ide o duálnu dennú spotrebu, prevalencia stúpa zo 7,9 % na 14 % (15 % u dievčat v porovnaní s 12 % u chlapcov) s vyššími výskytom v Bulharsku a Maďarsku (25 %).
Ak sa zohľadní duálne užívanie, denné užívanie so začiatkom v mladšom veku tiež vykazuje výrazný nárast, a to z 3,9 % na 6 %. V tomto prípade bol najväčší nárast zaznamenaný v Litve a Estónsku, pričom medzi dievčatami bol opäť výraznejší.
Fajčenie elektronických cigariet
V priemere 44 % študentov v krajinách ESPAD uvádza, že používali elektronické cigarety aspoň raz počas svojho života, pričom celoštátna prevalencia sa pohybuje od 22 % v Portugalsku do 57 % v Maďarsku.
V 13 z 37 krajín ESPAD vyskúšala e-cigarety aspoň polovica študentov, zatiaľ čo len v šiestich krajinách (Portugalsko, Malta, Island, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Írsko) uvádza celoživotné užívanie menej ako jedna tretina študentov.
Celkovo dievčatá (46 %) uvádzajú vyššiu celoživotnú prevalenciu používania elektronických cigariet ako chlapci (41 %), s výnimkami v Kosove, Gruzínsku, Moldavsku, na Faerských ostrovoch, v Severnom Macedónsku, na Ukrajine a v Portugalsku. Najväčšie rodové rozdiely sú v Lichtenštajnsku a na Malte, kde prevalencia medzi dievčatami prevyšuje prevalenciu medzi chlapcami o 13 percentuálnych bodov, a v Kosove, kde naopak chlapci uvádzajú o 12 percentuálnych bodov vyššiu prevalenciu ako dievčatá (51 % oproti 39 %).
V priemere 16 % študentov vyskúšalo elektronickú cigaretu vo veku 13 rokov alebo mladších, pričom najvyšší podiel bol v Estónsku (33 %) a Litve (31 %) a najnižší v Portugalsku (5,4 %) a Čiernej Hore (7,4 %). Vo väčšine krajín je skorší vek užívania elektronických cigariet bežnejšie medzi dievčatami ako chlapcami, pričom najväčšie rozdiely boli pozorované v Estónsku (37 % u dievčat v porovnaní s 29 % u chlapcov), Lotyšsku (34 % v porovnaní s 27 %) a Írsku (18 % v porovnaní s 12 %). Naopak, v Kosove chlapci vykazujú o 12 percentuálnych bodov vyššiu prevalenciu ako dievčatá (25 % v porovnaní s 13 %).
Vysoký percentuálny podiel študentov (60 %) sa domnieva, že získanie elektronických cigariet je buď pomerne jednoduché, alebo veľmi jednoduché, ak si to želajú, pričom medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely, a to od 33 % v Kosove do 82 % v Dánsku. V 20 krajinách je toto vnímanie nad priemerom, pričom najmenej 60 % študentov považuje elektronické cigarety za ľahko dostupné. V priemere chlapci a dievčatá vykazujú podobné úrovne vnímanej dostupnosti.
Aktuálne fajčenie elektronických cigariet, definované ako užívanie za posledných 30 dní, uvádza 22 % študentov (19 % chlapcov a 25 % dievčat). Najnižšie podiely sú zaznamenané v Portugalsku a na Faerských ostrovoch (obe 6,4 %) a na Malte (10 %), zatiaľ čo najvyššie podiely aktuálneho fajčenia elektronických cigariet sú zistené v Poľsku (36 %) a Srbsku (34 %).
Denné fajčenie elektronických cigariet sa v jednotlivých krajinách líši a pohybuje sa od 1,5 % na Faerských ostrovoch po 20 % v Poľsku. V 22 krajinách je každodenné fajčenie elektronických cigariet výrazne vyššie u dievčat, zatiaľ čo len v dvoch krajinách, a to v Kosove (7,7 % oproti 5,8 %) a Gruzínsku (4,2 % oproti 1,2 %), je vyššie u chlapcov.
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 2019 do roku 2024
Popularita a prevalencia fajčenia elektronických cigariet sa v poslednom desaťročí prudko zvýšila, pričom väčšina krajín ESPAD hlási nárast od roku 2019.
Z údajov z 32 krajín, ktoré zhromaždili informácie o fajčení elektronických cigariet za roky 2019 aj 2024, vyplýva, že celoživotné fajčenie sa zvýšilo zo 41 % na 43 %, zatiaľ čo aktuálne fajčenie sa počas tohto obdobia zvýšilo zo 14 % na 22 %. Z týchto 32 krajín 11 vykázalo nižšie percento celoživotného fajčenia, pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v Monaku (zo 63 % na 44 %), na Ukrajine (z 51 % na 37 %) a v Litve (zo 65 % na 51 %). Najväčší nárast fajčenia elektronických cigariet bol zaznamenaný v Srbsku (z 18 % na 51 %) a Grécku (z 35 % na 52 %).
Podobné trendy boli zaznamenané aj v prípade aktuálneho fajčenia elektronických cigariet, ktoré kleslo najmä v Monaku a Litve, zatiaľ čo výrazný nárast bol zaznamenaný v Srbsku (29 percentuálnych bodov) a v Chorvátsku (20 percentuálnych bodov).
Užívanie alkoholu
Celoživotnú konzumáciu alkoholu uvádza 73 % dospievajúcich v krajinách ESPAD. Najvyššia miera prevalencie bola zaznamenaná v Maďarsku (91 %) a Dánsku (90 %), zatiaľ čo najnižšia bola zaznamenaná v Kosove (29 %) a na Islande (41 %). Rozdiely medzi pohlaviami naznačujú mierne vyššiu prevalenciu medzi dievčatami (74 %) ako medzi chlapcami (72 %), čo je trend pozorovaný vo viac ako polovici krajín. Najvýraznejšie rozdiely medzi pohlaviami možno pozorovať na Islande (48 % oproti 34 %), v Lotyšsku (84 % oproti 73 %) a Litve, na Malte a v Monaku, pričom každá krajina vykazuje rozdiel vo výške 10 percentuálnych bodov. V niektorých krajinách je však tento trend opačný, najmä v Kosove (37 % u chlapcov v porovnaní s 23 % u dievčat).
V priemere 33 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že prvý alkoholický nápoj vypili vo veku 13 rokov alebo mladší, čo je miera skorého užívania alkoholu, zatiaľ čo 8 % uvádza, že v rovnakom veku zažili opilosť. Najvyššia miera skorého veku užívania alkoholu je zaznamenaná v Gruzínsku (64 %) a Moldavsku (49 %), zatiaľ čo najnižšia je na Islande (12 %), v Kosove a Nórsku (14 %). Podobne je opilosť v mladom veku najčastejšia v Gruzínsku (25 %) a Bulharsku (14 %) a najmenej častá v Kosove (3 %), Francúzsku a Portugalsku (3,6 %) a na Faerských ostrovoch (3,9 %).
Chlapci uvádzajú mierne vyššiu mieru ako dievčatá, a to v prípade užívania alkoholu (34 % v porovnaní s 33 %) aj v prípade opitosti (8,2 % v porovnaní so 7,8 %). Pokiaľ však ide o konzumáciu alkoholu vo veku 13 rokov alebo skôr, v niektorých krajinách sa rozdiely zväčšujú a vykazujú vyššiu mieru u chlapcov, napríklad v Severnom Macedónsku (35 % oproti 22 %), Čiernej Hore (47 % oproti 36 %) a Srbsku (49 % oproti 37 %). Naopak, v Lotyšsku a Litve najvyššie podiely uvádzajú dievčatá (46 % oproti 35 % a 35 % oproti 26 %). Pokiaľ ide o opilosť v mladom veku, rodové rozdiely sa objavujú aj na národnej úrovni. Najmä v Gruzínsku chlapci vykazujú vyššiu prevalenciu ako dievčatá (30 % v porovnaní s 20 %). Naopak, tento vzorec je opačný v Česku (14 % u dievčat v porovnaní so 7,6 % u chlapcov) a v Estónsku (14 % oproti 9,3 %).
Traja zo štyroch študentov v rámci ESPAD (75 %) považujú alkoholické nápoje za pomerne dostupné alebo veľmi ľahko dostupné. Toto vnímanie je najvyššie v Dánsku a Nemecku (94 %), za ktorými nasleduje Grécko (92 %), zatiaľ čo najnižší podiel je zaznamenaný v Kosove (42 %) a na Islande (54 %). Celkovo dievčatá vnímajú alkohol ako ľahšie dostupný než chlapci (77 % oproti 73 %), najmä v Litve (64 % oproti 51 %), na Cypre (78 % oproti 66 %) a v Lotyšsku (74 % oproti 62 %).
Aktuálne užívanie alkoholu, definované ako konzumácia počas posledných 30 dní, uviedlo 42 % študentov. Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Dánsku (68 %) a Nemecku (62 %), zatiaľ čo najnižšia prevalencia bola zaznamenaná na Islande (12 %) a v Kosove (14 %). Aktuálna konzumácia alkoholu je mierne vyššia u dievčat (43 % oproti 41 %), pričom najväčší rodový rozdiel bol zistený v Lotyšsku (35 % oproti 25 %), na Malte (42 % oproti 33 %) a na Ukrajine (45 % oproti 36 %). Tento model sa však líši na Cypre, kde chlapci vykazujú vyššiu mieru ako dievčatá (49 % oproti 35 %).
Intoxikáciu alkoholom aspoň pri jednej príležitosti v priebehu posledných 30 dní nahlásilo 13 % všetkých študentov v rámci ESPAD. Najvyššia miera bola zaznamenaná v Dánsku (36 %), Rakúsku (24 %) a Maďarsku (22 %), zatiaľ čo najnižšia miera bola zaznamenaná v Kosove (4,9 %). Celkovo sú percentuálne podiely medzi pohlaviami rovnaké. Na národnej úrovni však dievčatá častejšie uvádzajú vyššiu mieru opitosti ako chlapci, pričom najväčší rozdiel bol zaznamenaný na Cypre (12 % u dievčat v porovnaní so 4,4 % u chlapcov).
Kľúčovým ukazovateľom nadmerného užívania alkoholu je ťažké nárazové pitie, ktoré je definované ako konzumácia piatich alebo viacerých nápojov pri jednej príležitosti za posledných 30 dní. Prevalencia v krajinách ESPAD je v priemere 31 %, pričom vyšší podiel je zaznamenaný v Dánsku (55 %), Nemecku (49 %) a Rakúsku (48 %) a najnižší na Islande (8,9 %). Chlapci a dievčatá vykazujú v priemere podobnú mieru tohto vzorca užívania. Na národnej úrovni sa však objavujú výrazné rodové rozdiely: chlapci vykazujú vyššiu prevalenciu v Čiernej Hore (27 % v porovnaní s 18 %) a Lichtenštajnsku (41 % v porovnaní s 35 %), zatiaľ čo dievčatá dosahujú vyššiu mieru na Malte (34 % oproti 25 %).
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 1995 do roku 2024
Od roku 1995 do roku 2024 celoživotná spotreba alkoholu v krajinách ESPAD vykazovala klesajúci trend, pričom klesla z 88 % na 74 %, aj keď s určitými výkyvmi. Prevalencia dosiahla vrchol na úrovni 91 % v prieskume z roku 2003 a v nasledujúcich rokoch klesala. Hoci tieto údaje nie sú od roku 1995 vždy dostupné pre všetky krajiny, najväčší pokles bol zaznamenaný na Islande (zo 79 % na 41 %) a vo Švédsku (z 89 % na 56 %). Trendy u chlapcov a dievčat sú podobné.
Konzumácia alkoholu za posledných 30 dní sa medzi prvým a posledným prieskumom ESPAD tiež znížila, a to z 55 % na 43 %. Tento trend odzrkadľuje pokles zaznamenaný v celoživotnej konzumácii alkoholu s najvyššou prevalenciou 63 % v roku 2003. Najväčšie zníženie sa zaznamenalo na Islande (z 56 % na 12 %), v Írsku (zo 66 % na 35 %) a vo Fínsku (z 57 % na 27 %).
Pokiaľ ide o ťažké epizodické pitie alkoholu, hoci jeho prevalencia počas 30-ročného sledovaného obdobia klesla z 36 % na 30 %, v roku 2007 dosiahla vrchol na úrovni 42 % po tom, čo od roku 1995 stúpala. Tento trend je zjavný u chlapcov aj dievčat. U chlapcov sa vrchol objavil skôr (47 % v roku 2003) a udržal sa v roku 2007, zatiaľ čo u dievčat bol vrchol 38 % zaznamenaný v roku 2007. Celkový pokles medzi dievčatami od roku 1995 do roku 2024 však predstavoval len jeden percentuálny bod.
Užívanie nelegálnych drog
V priemere 13 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že užívali akúkoľvek nelegálnu drogu aspoň raz počas svojho života. Celoživotná prevalencia užívania nelegálnych drog sa veľmi líši medzi krajinami ESPAD, pričom najvyššie miery sa zaznamenali v Lichtenštajnsku (25 %) a Česku (24 %) a najnižšie v Gruzínsku a Moldavsku (v oboch prípadoch 3,9 %).
Celkovo sa pozoruje len malá rodová nerovnosť, pričom 14 % chlapcov a 12 % dievčat uvádza celoživotné užívanie nelegálnych drog. Medzi chlapmi a dievčatami na Ukrajine je zaznamenaný relatívne veľký rozdiel vo výške 8 percentuálnych bodov. Vyčnieva Malta, kde celoživotná prevalencia u dievčat prevyšuje celoživotnú prevalenciu u chlapcov o 6 percentuálnych bodov (15 % oproti 9,3 %).
Ak sa pozrieme na jednotlivé látky, najčastejšie užívanou drogou je kanabis (12 % celoživotného užívania), nasleduje kokaín (2,3 %), extáza/MDMA (2,1 %), LSD alebo iné halucinogény (1,8 %) a amfetamín (1,8 %). Priemerná celoživotná prevalencia užívania metamfetamínu, kraku, heroínu a GHB je naďalej nižšia, na úrovni približne 1 % v prípade každej drogy. Chlapci vykazujú pri každej látke v priemere vyššiu celoživotnú prevalenciu ako dievčatá.
Na úrovni krajiny sa používanie amfetamínu pohybuje v rozpätí od 0,7 % v Gruzínsku a Monaku do 4,3 % v Maďarsku, zatiaľ čo používanie metamfetamínu sa pohybuje v rozpätí od 0,5 % v Monaku a Severnom Macedónsku do 3,1 % v Poľsku. Cyprus zaznamenal najvyššiu celoživotnú prevalenciu medzi krajinami ESPAD, pokiaľ ide o užívanie LSD a iných halucinogénov (6,8 %) a kokaínu (6,2 %). Takisto uvádza najvyššiu prevalenciu extázy/MDMA (4,7 %), kraku a heroínu (obe 4,1 %) a GHB (3,4 %).
Užívanie nelegálnych drog iných ako kanabis
Hoci kanabis predstavuje väčší podiel hláseného užívania nelegálnych drog, priemerná celoživotná prevalencia užívania akýchkoľvek nelegálnych drog iných ako kanabis je podstatne nižšia a dosahuje 5 %. Na úrovni jednotlivých krajín sa miera výskytu pohybuje v rozpätí od 1,7 % v Gruzínsku po 9,9 % na Cypre, pričom pomerne vysoká prevalencia bola zaznamenaná aj na Islande (7,9 %) a v Čiernej Hore (7,6 %). Prevalencia je v priemere vyššia u chlapcov ako u dievčat (5,4 % oproti 4,5 %).
Miera užívania kokaínu/kraku vo veku do 13 rokov je v priemere 0,9 % v 17 krajinách, ktoré zbierali tieto informácie v roku 2024, pričom najvyššia prevalencia bola zaznamenaná na Ukrajine (4 %). Celkovo je začatie užívania nelegálnych drog pravdepodobnejšie u chlapcov (1,2 %) ako u dievčat (0,5 %), hoci priemerný rozdiel zostáva pod jedným percentuálnym bodom. Podobné vzorce sa objavujú aj v prípade amfetamínu/metamfetamínu a extázy/MDMA, pričom najvyššiu mieru prevalencie vykazuje Ukrajina (3,3 %, resp. 3,7 %) a druhú najvyššiu Kosovo (1,4 % v oboch prípadoch).
Vnímaná dostupnosť iných nelegálnych drog ako je kanabis je pomerne nízka. Ľahký prístup ku kokaínu uvádza v priemere 13 % študentov, k extáze/MDMA 11 %, k amfetamínu 9 % a ku kraku aj metamfetamínu takmer 8 %.
Medzi krajinami existujú veľké rozdiely vo vnímanej dostupnosti látok. Nórsko uvádza vyšší percentuálny podiel študentov, ktorí vnímajú látky ako ľahko dostupné, pričom najvyššie miery boli zaznamenané v prípade kokaínu (28 %), extázy/MDMA (25 %) a amfetamínu (19 %). Slovinsko vykazuje najvyššiu vnímanú dostupnosť kraku (13 %) spomedzi 16 krajín, ktoré tieto informácie zhromaždili. Vysoká miera vnímanej dostupnosti sa v Čiernej Hore zistila aj v prípade amfetamínu (18 %) a metamfetamínu (15 %). Naopak, vnímaná dostupnosť iných nelegálnych drog zostáva nízka v Gruzínsku, Moldavsku a na Faerských ostrovoch a vo všeobecnosti sa pohybuje medzi 1,8 % a 3,6 %.
Vnímaná dostupnosť látok je vo všeobecnosti vyššia medzi chlapcami ako medzi dievčatami, s výnimkou kokaínu, ktorý je podľa správ v priemere ľahšie dostupný pre dievčatá (13 %) ako pre chlapcov (12 %). V prípade každej látky zostáva priemerný rodový rozdiel nižší ako 1,5 percentuálneho bodu. Vzorce rodových rozdielov sa však v jednotlivých krajinách a pri jednotlivých látkach líšia. V niektorých krajinách, napríklad v Lichtenštajnsku a Monaku, chlapci uvádzajú vyššiu vnímanú dostupnosť nelegálnych látok, zatiaľ čo v iných krajinách vrátane Cypru, Slovenska, Bulharska a Malty dievčatá uvádzajú vyššiu vnímanú dostupnosť ako chlapci.
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 1995 do roku 2024
Vo všeobecnosti sa medzi rokmi 1995 a 2003 zvýšila celoživotná prevalencia užívania nelegálnych drog. Od roku 2003 zostala priemerná prevalencia až do roku 2015 stabilná na úrovni 19 %, potom v roku 2019 klesla na 17 % a v roku 2024 ďalej na 14 %.
Medzi krajiny, ktoré vykazujú trvalý nárast vo viacerých vlnách zberu údajov ESPAD, patrí Nórsko, v ktorom sa miera užívania nelegálnych drog zvyšuje od roku 2011, a Čierna Hora, v ktorej sa táto miera neustále zvyšuje od roku 2007, keď sa v tejto krajine začal zber údajov ESPAD.
V rokoch 1995 až 2019 sa u dievčat a chlapcov prejavil podobný trend, pričom priemerná miera u dievčat bola konzistentne o 5 až 6 percentuálnych bodov nižšia ako u chlapcov. Medzi rokmi 2019 a 2024 sa však tento rozdiel zmenšil na rekordne nízky rozdiel 2 percentuálnych bodov. Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, väčšina krajín ESPAD vykazuje buď paralelné, alebo konvergujúce trendy medzi chlapcami a dievčatami.
Užívanie nelegálnych drog s výnimkou kanabisu zaznamenalo najvyššiu celoživotnú prevalenciu v roku 2007, po ktorej nasledoval mierny pokles až do roku 2019, po ktorom zostala stabilná. Tento celkový trend však prekrývajú rozdiely špecifické pre jednotlivé krajiny. Najmä Cyprus vyčnieva výrazným nárastom od roku 2003, keď sa tam začal zber údajov ESPAD.
Trend percentuálneho podielu študentov užívajúcich nelegálne drogy iné ako kanabis je podobný v prípade chlapcov a dievčat, pričom dievčatá vo všetkých rokoch prieskumu konzistentne hlásili o 1 až 2 percentuálne body nižšie podiely.
Užívanie kanabisu
Kanabis je naďalej najčastejšie užívanou nelegálnou drogou vo všetkých krajinách ESPAD. V priemere 12 % študentov uvádza, že užívali kanabis aspoň raz počas svojho života. Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Česku (24 %) a Lichtenštajnsku (23 %), zatiaľ čo najnižšia prevalencia je v Gruzínsku (3,3 %) a Moldavsku (2,5 %). Hoci sa celkový rodový rozdiel v priebehu času zmenšil, chlapci naďalej uvádzajú v priemere vyššie užívanie kanabisu ako dievčatá (13 % v porovnaní s 11 %). Tento trend je zrejmý vo väčšine krajín, najmä na Ukrajine (15 % v porovnaní so 6,7 %) a v Čiernej Hore (13 % v porovnaní so 6,8 %). Výnimkou je však Malta, kde je užívanie kanabisu rozšírenejšie medzi dievčatami (14 %) ako medzi chlapcami (8,6 %).
V priemere 2,4 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že prvýkrát užili kanabis vo veku 13 rokov alebo skôr. Najvyššie podiely boli zaznamenané na Ukrajine (4,9 %) a v Česku (4,1 %), naopak najnižšie v Moldavsku (0,7 %). Skoré užívanie kanabisu je vo všeobecnosti bežnejšie u chlapcov než dievčat s výnimkou Cypru, Česka, Malty, Slovinska, Rakúska, Slovenska, Lotyšska, Nemecka a Lichtenštajnska.
Marihuana je vnímaná ako najdostupnejšia nelegálna látka, pričom približne každý štvrtý študent v rámci ESPAD (26 %) ju považuje za pomerne dostupnú alebo veľmi ľahko dostupnú. Vnímanie dostupnosti je najvyššie v Dánsku, Nemecku a Slovinsku (41 %) a Nórsku (40 %). Naopak najnižšia vnímaná dostupnosť bola zaznamenaná v Moldavsku (5,3 %), na Ukrajine (7,1 %), Faerských ostrovoch (11 %), v Kosove a Gruzínsku (12 %). Podobne ako v prípade vzorcov užívania, chlapci častejšie ako dievčatá vnímajú kanabis ako ľahko dostupný (28 % v porovnaní s 24 %).
Pokiaľ ide o aktuálne užívanie, všetky krajiny ESPAD uvádzajú mieru prevalencie pod 10 %, pričom najnižšie hodnoty, pod 2 %, sa zaznamenali v Moldavsku, Gruzínsku, Rumunsku a na Faerských ostrovoch. Prevalencia je vyššia v Taliansku a Slovinsku (8,6 %) a Lichtenštajnsku (9,6 %). Opäť platí, že v prípade rodových rozdielov chlapci zvyknú uvádzať vyššie aktuálne užívanie kanabisu ako dievčatá.
V rámci ESPAD sa hodnotí aj vysoko rizikové užívanie kanabisu prostredníctvom skríningového testu zneužívania kanabisu (CAST), ktorý vypĺňajú študenti, ktorí uviedli, že v minulom roku užívali kanabis. Prevalencia vysokorizikového užívania sa pohybuje v rozpätí od menej ako 1 % v Moldavsku a Gruzínsku do maximálne 5,9 % v Česku a Slovinsku. Len niekoľko krajín ESPAD uvádza veľké rodové rozdiely vo vysoko rizikovom užívaní kanabisu a vo všetkých prípadoch chlapci vykazujú vyššie údaje, s výnimkou Malty, kde je prevalencia mierne vyššia u dievčat (4,4 % oproti 2,6 %).
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 1995 do roku 2024
V posledných troch desaťročiach užívanie kanabisu medzi európskymi dospievajúcimi vykazovalo významné výkyvy. Celoživotná prevalencia užívania kanabisu dosiahla vrchol na úrovni 18 % v rokoch 2003 a 2011, ale odvtedy postupne klesala, pričom v roku 2024 dosiahla 12 %, čo je najnižšia úroveň zaznamenaná od začiatku ESPAD v roku 1995.
Aktuálne užívanie kanabisu zostalo v priebehu času pomerne stabilné, pričom od roku 1999 do roku 2019 sa pohybovalo v rozpätí od 6,7 % do 7,4 %. Z údajov z roku 2024 však vyplýva pokles na 5 %, ktorý sa blíži k úrovniam pozorovaným v roku 1995 (4,1 %).
Napriek neustálemu nárastu vnímanej dostupnosti kanabisu až do roku 2019, keď 33 % študentov uviedlo, že kanabis je pomerne alebo veľmi ľahko dostupný, toto číslo v roku 2024 náhle kleslo na 27 %, čím sa priblížilo úrovni zaznamenanej v roku 1995 (26 %).
Užívanie iných látok
V prieskume sa zhromažďovali aj údaje o ďalších látkach vrátane nových psychoaktívnych látok (NPS), syntetických drog vytvorených tak, aby napodobňovali účinky tradičných kontrolovaných látok a zároveň sa vyhli zákonným obmedzeniam; farmaceutických prípravkov vrátane liekov na upokojenie alebo sedatív, ktoré sa užívajú bez lekárskeho predpisu; liekov proti bolesti, ktoré sa užívajú na omámenie; liekov proti pozornosti/hyperaktivite, ktoré sa užívajú bez lekárskeho predpisu, ako aj anabolických steroidov; inhalantov a po prvýkrát aj oxidu dusného.
Medzi študentmi v rámci ESPAD je priemerná celoživotná prevalencia užívania nových psychoaktívnych látok približne 3 %, pričom najvyššia miera bola zaznamenaná v Poľsku (6,4 %) a Slovinsku (6 %) a najnižšia v Holandsku, Lichtenštajnsku, na Faerských ostrovoch a v Moldavsku (menej ako 1 %).
Priemerná celoživotná prevalencia užívania nových psychoaktívnych látok je mierne vyššia u chlapcov ako u dievčat (2,8 % oproti 2,6 %), hoci rodové rozdiely sa medzi jednotlivými krajinami líšia. V 13 krajinách dievčatá uvádzajú vyššiu celoživotnú prevalenciu používania nových psychoaktívnych látok v roku 2024. Najväčšie rozdiely v prospech dievčat možno pozorovať na Cypre (6,6 % v prípade dievčat v porovnaní s 2,9 % v prípade chlapcov) a na Slovensku (6,4 % oproti 4,3 %), zatiaľ čo na Ukrajine chlapci uvádzajú vyššiu mieru celoživotného užívania ako dievčatá (3,6 % oproti 2 %).
Pokiaľ ide o špecifické látky, 3,5 % študentov v rámci ESPAD (priemer na základe údajov z 23 z 37 krajín) uvádza, že aspoň raz v živote užili syntetické kanabinoidy, pričom tento podiel sa pohybuje v rozpätí od 0,7 % v Gruzínsku do 16 % na Slovensku. Podobne 1,1 % študentov uvádza celoživotné užívanie syntetických katinónov (priemer vypočítaný zo 14 z 37 krajín), pričom najvyššie hodnoty boli zistené v Maďarsku (3,7 %). Celoživotné užívanie syntetických opioidov sa pohybuje v rozpätí od 0,6 % v Gruzínsku, Írsku a Portugalsku do 2,2 % v Estónsku s priemernou prevalenciou 1,1 % (na základe údajov z 15 z 37 krajín).
Chlapci vykazujú v priemere mierne vyššiu prevalenciu užívania než dievčatá vo všetkých troch druhoch nových syntetických látok zahrnutých do prieskumu. Jediné výnimky sa zistili na Cypre, kde dievčatá (9,1 %) uvádzajú vyššiu prevalenciu užívania syntetických kanabinoidov ako chlapci (4,3 %), na Malte (4,7 % medzi dievčatami oproti 2,4 % medzi chlapcami), v Lotyšsku (2,9 % oproti 2,6 %) a Portugalsku (2,1 % oproti 1,7 %). Okrem toho v Maďarsku dievčatá uvádzajú vyššie celoživotné užívanie syntetických kanabinoidov (7,9 % v porovnaní s 5,6 % u chlapcov) a syntetických katinónov (4,3 % v porovnaní s 2,9 %).
Celoživotná prevalencia užívania inhalátov je v priemere 6,4 %, pričom medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely. Najvyššia miera bola zaznamenaná vo Švédsku (17 %) a Lichtenštajnsku (16 %), zatiaľ čo najnižšia miera bola zaznamenaná v Kosove (1,3 %) a Severnom Macedónsku (2,1 %). V roku 2024 je užívanie inhalátov v priemere vyššie u dievčat (6,7 % u chlapcov oproti 7,9 % u dievčat) a prevyšuje užívanie inhalátov u chlapcov v 25 z 37 krajín ESPAD. Prvýkrát sa uskutočnil prieskum užívania oxidu dusného medzi študentmi ESPAD v 18 krajinách, pričom v priemere 3,1 % z nich uviedlo celoživotné užívanie. Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Bulharsku (9,4 %) a Lichtenštajnsku (7,2 %), pričom v oboch krajinách sú vyššie hodnoty u dievčat ako u chlapcov.
Približne 2,2 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že prvýkrát použili inhaláty vo veku 13 rokov alebo skôr, pričom medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely. Skorý začiatok užívania inhalátov sa pohybuje v rozpätí od menej ako 1 % u študentov v Portugalsku (0,3 %) a Taliansku (0,4 %) po 5 % a viac v Nemecku (5,9 %) a Slovinsku (5 %).
Prevalencia celoživotného užívania liekov na iné ako lekárske účely je v krajinách ESPAD v priemere 14 %, pričom vyššia je u dievčat (16 %) ako u chlapcov (11 %). Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Litve (29 % celkovo, 36 % medzi dievčatami).
Spomedzi rôznych kategórií liekov sa najčastejšie užívajú nepredpísané lieky na upokojenie a sedatíva (8,5 %), po ktorých nasledujú lieky proti bolesti na sfetovanie sa, ktoré uviedlo v priemere 6,9 % študentov. Celkovo 3,4 % študentov uvádza užívanie drog na pozornosť/hyperaktivitu, ktoré sú prvýkrát zahrnuté do prieskumu ESPAD v roku 2024 v podvzorke 18 krajín. Vo všetkých kategóriách je užívanie liekov vo všeobecnosti vyššie u dievčat, s výnimkou Bulharska, kde chlapci uvádzajú vyššie užívanie všetkých druhov liekov; Faerských ostrovov a Írska v prípade liekov na upokojenie a sedatív; Cypru, Bulharska, Grécka, Talianska, Ukrajiny, Gruzínska, Nórska a Španielska v prípade liekov proti bolesti; a Dánska a Kosova v prípade liekov na pozornosť/hyperaktivitu.
V priemere 19 % študentov vníma nepredpísané lieky na upokojenie a sedatíva ako pomerne alebo veľmi ľahko dostupné, pričom najvyššia miera vnímanej dostupnosti bola zaznamenaná v Poľsku (49 %), Dánsku (39 %) a Česku (38 %). Najnižšia miera vnímanej dostupnosti liekov bola zaznamenaná v Moldavsku (3,4 %) a na Ukrajine (5,9 %). Dievčatá vo všetkých krajinách častejšie vnímajú trankvilizéry a sedatíva ako ľahko dostupné, s výnimkou Monaka, Severného Macedónska, Moldavska a Lotyšska, kde chlapci uvádzajú vyššiu mieru vnímanej dostupnosti.
Relatívne malý počet študentov v krajinách ESPAD uvádza užívanie anabolických steroidov, v priemere 1,5 %. Najvyšší podiel bol zaznamenaný na Cypre (4,2 %), potom v Poľsku (3,3 %) a na Ukrajine (2,8 %). Celkovo je u chlapcov väčšia pravdepodobnosť než u dievčat, že vyskúšali anabolické steroidy.
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 1995 do roku 2024
Celoživotné užívanie inhalátov medzi európskymi dospievajúcimi malo do roku 2011 rastúci trend, potom klesalo. V súčasnosti sú miery prevalencie podobné mieram pozorovaným v polovici 90. rokov 20. storočia. Zmenšujúci sa rodový rozdiel pozorovaný v rokoch 2011 až 2019 sa v roku 2024 ešte prehĺbil, pričom väčšina krajín teraz vykazuje vyššiu prevalenciu užívania inhalátov medzi dievčatami. Trendy sa však v jednotlivých krajinách ESPAD líšia. Zatiaľ čo niektoré krajiny, ako napríklad Bulharsko, Fínsko, Island, Taliansko a Švédsko, hlásia od roku 2011 výrazný nárast užívania inhalátov, najmä v rokoch 2019 až 2024, iné krajiny, vrátane Chorvátska, Česka, Estónska, Lotyšska a Portugalska, hlásia pokles.
Na trendy v užívaní liekov na iné ako lekárske účely často vplývajú zmeny v zoznamoch kategorizovaných liekov. Celkovo sa celoživotné užívanie liekov na upokojenie a sedatív zvýšilo v celej Európe medzi chlapcami aj dievčatami, pričom výrazný nárast bol zaznamenaný v Rakúsku, Nemecku, na Islande, v Litve, Nórsku, vo Švédsku a na Ukrajine. Dievčatá dlhodobo uvádzajú vyššiu mieru užívania liekov.
Hazardné hry o peniaze
V priemere 23 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že v posledných 12 mesiacoch hralo hazardné hry o peniaze, a to buď osobne, alebo online, v rámci hazardných hier, ako sú hracie automaty, kartové hry alebo hry s kockami, lotérie alebo stávky na športové alebo zvieracie dostihy.
Najvyššia miera výskytu hazardných hier medzi študentmi je v Taliansku (45 %), nasleduje Island (41 %) a Grécko (36 %), zatiaľ čo najnižšia miera je v Gruzínsku (9,5 %).
Chlapci uvádzajú výrazne vyššiu účasť na hazardných hrách ako dievčatá, a to v priemere (29 % oproti 16 %) aj vo väčšine krajín. Jedinou výnimkou je Island, kde je prevalencia takmer rovnaká - za posledných 12 mesiacov hralo hazardné hry 42 % chlapcov a 41 % dievčat.
Spomedzi študentov v rámci ESPAD, ktorí uviedli, že v minulom roku hrali hazardné hry o peniaze, sa prevažná väčšina (85 %) rozhodla hrať na fyzických miestach, ako sú bary a kluby. Tento podiel sa pohybuje v rozpätí od 68 % vo Švédsku do 98 % v Taliansku a 97 % na Cypre. Hoci prevalencia hazardných hier v kamenných prevádzkach medzi chlapcami je takmer dvojnásobná v porovnaní s dievčatami (25 % oproti 14 %), podiel tých, ktorí hrali na fyzických miestach, je v priemere mierne vyšší medzi dievčatami (86 %) ako medzi chlapcami (84 %), pričom vo väčšine krajín sa pozorovali len mierne rodové rozdiely.
Približne dvaja z troch (65 %) študentov v rámci ESPAD, ktorí uviedli, že v minulom roku hrali hazardné hry o peniaze, to robili výlučne prostredníctvom online platforiem alebo v kombinácii v kamenných prevádzkach. Najvyšší podiel bol zaznamenaný vo Švédsku (81 %), v Slovinsku (77 %), Kosove (76 %), na Islande (75 %), v Čiernej Hore (75 %), Bulharsku a na Slovensku (po 74 %), zatiaľ čo najnižší podiel bol zistený v Taliansku (28 %) a Španielsku (44 %). Prevalencia zapojenia sa do online hrania hazardných hier medzi chlapcami (20 %) je viac ako dvojnásobná v porovnaní s dievčatami (8,7 %). Dokonca aj medzi študentmi, ktorí uviedli, že v minulom roku hrali hazardné hry o peniaze, je podiel tých, ktorí si vybrali online hranie, vyšší medzi chlapcami (70 %) ako medzi dievčatami (54 %). Na rozdiel od hazardných hier v kamenných prevádzkach sa v rodových rozdieloch medzi jednotlivými krajinami pozoruje veľká variabilita: najvyššia je zaznamenaná v Portugalsku (80 % u chlapcov oproti 43 % u dievčat), zatiaľ čo v Severnom Macedónsku, Kosove, Moldavsku, na Islande, v Španielsku, Nemecku a Lichtenštajnsku sa nezistili žiadne alebo veľmi malé rodové rozdiely.
V rámci ESPAD sa posudzuje aj prítomnosť možného patologického správania v oblasti hazardných hier prostredníctvom skríningového nástroja Lie/Bet, ktorý vypĺňajú študenti, ktorí uviedli, že v minulom roku hrali hazardné hry. Podiel študentov ako hazardných hráčov, ktorí vykazujú potenciálne patologické správanie v oblasti hazardných hier, sa pohybuje v rozpätí od menej ako 5 % v Lichtenštajnsku, Česku, na Faerských ostrovoch a v Monaku až po maximálne 22 % v Kosove. Zatiaľ čo v priemere a vo veľkej väčšine krajín je podiel študentov ako hazardných hráčov s možným patologickým správaním najvyšší u chlapcov (11 % oproti 4,6 % u dievčat), neplatí to na Malte (7,1 % oproti 3,7 %) a na Cypre (8,3 % oproti 5 %).
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 2015 do roku 2024
Hoci mnohé európske krajiny prijali v posledných rokoch prísnejšie predpisy týkajúce sa hazardných hier, pričom sa zvýšil dôraz na ochranu neplnoletých, hazardné hry medzi európskymi dospievajúcimi zostávajú stabilné od roku 2015, keď sa v rámci ESPAD začala skúmať táto problematika. V priebehu času sa však objavili značné zmeny.
Konkrétne sa účasť chlapcov na hazardných hrách mierne znížila z 32 % v roku 2015 na 30 % v roku 2024, zatiaľ čo u dievčat sa za rovnaké obdobie mierne zvýšila zo 14 % na 16 %.
Online hazardné hry zaznamenali značný nárast, pričom ich prevalencia sa zvýšila zo 7,9 % v roku 2019 na 14 % v roku 2024. Hoci rodové rozdiely v online hraní hazardných hier pretrvávajú, miera účasti chlapcov sa zvýšila o viac ako polovicu (z 13 % v roku 2019 na 20 % v roku 2024) a u dievčat sa strojnásobila (z 2,7 % v roku 2019 na 8,7 % v roku 2024).
Percentuálny podiel študentov, ktorí hrajú hazardné hry a vykazujú potenciálne patologické správanie, sa výrazne zvýšil, takmer sa zdvojnásobil zo 4,7 % v roku 2019 na 8,5 % v roku 2024. Aj keď tento podiel je u chlapcov stále oveľa vyšší, nárast je výraznejší u dievčat.
Tieto údaje poukazujú na meniace sa prostredie hazardných hier u dospievajúcich, najmä na rastúcu úlohu online hazardných hier a rozvíjajúcu sa rodovú dynamiku, ktoré si vyžadujú neustále monitorovanie a prispôsobovanie intervencií.
Hranie hier a sociálne médiá
Celkovo 80 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že v uplynulom mesiaci aspoň raz hrali digitálne hry. Približne 70 % z nich hralo v bežný školský deň počas posledných 30 dní, zatiaľ čo 77 % hralo v deň mimo školy. V krajinách projektu ESPAD je prevalencia hrania v minulom mesiaci najnižšia v Kosove (59 %) a Moldavsku (66 %), zatiaľ čo najvyššia bola zaznamenaná v Lichtenštajnsku (95 %) a Nemecku (91 %). U chlapcov je väčšia pravdepodobnosť, že sa zapoja do hrania hier než u dievčat (89 % v porovnaní so 71 %), čo odráža konzistentný rodový rozdiel v účasti na hraní hier v jednotlivých krajinách. Tento rozdiel je obzvlášť veľký v Grécku a na Islande, kde sa pohybuje od 33 do 35 percentuálnych bodov, zatiaľ čo na Cypre, Ukrajine a v Bulharsku je minimálny alebo žiadny (0 až 5 percentuálnych bodov).
Za posledných 30 dní 17 % všetkých študentov v rámci ESPAD uviedlo, že v bežný školský deň strávili hraním hier v priemere 4 alebo viac hodín a 32 % v bežný neškolský deň, pričom v oboch prípadoch je tento podiel dvakrát vyšší u chlapcov ako u dievčat.
V rámci ESPAD sa takisto posudzuje subjektívne riziko spojené s hraním hier a používaním sociálnych médií prostredníctvom trojstupňovej škály, ktorú vypracoval Holstein a kolegovia v roku 2014. Podľa autorov skóre 2 alebo 3 naznačuje subjektívne vnímané vysoké riziko problémov súvisiacich s hraním hier a používaním sociálnych médií.
V roku 2024 dosiahlo 22 % študentov v rámci ESPAD 2 – 3 body na stupnici vnímaného rizika hrania hier. Tento ukazovateľ je najnižší v Česku (12 %), Dánsku (13 %), Rakúsku a vo Fínsku (14 %) a najvyšší na Cypre (37 %), v Litve a Holandsku (obe krajiny 31 %).
Celkovo je u chlapcov (30 %) viac než dvakrát vyššia pravdepodobnosť než u dievčat (13 %), že dosiahnu vyššie skóre na stupnici vnímaného rizika hrania hier. Najväčšie rodové rozdiely boli zaznamenané v Portugalsku a Nemecku, kde chlapci predstihli dievčatá o 25 – 26 percentuálnych bodov. Naopak, na Cypre je tento rozdiel minimálny (mínus 1 percentuálny bod) a v Holandsku je dokonca opačný, kde dievčatá dosahujú o 7 percentuálnych bodov vyššie skóre ako chlapci.
Pokiaľ ide o používanie sociálnych médií, takmer polovica študentov (47 %) získala na stupnici vnímaného rizika používania sociálnych médií 2-3 body. Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Rakúsku (58 %), Lichtenštajnsku (57 %) a Nemecku (56 %), zatiaľ čo najnižšia prevalencia bola zaznamenaná v Česku (29 %), Maďarsku a Poľsku (obe krajiny 32 %).
V prípade dievčat (53 %) je väčšia pravdepodobnosť než v prípade chlapcov (42 %), že dosiahnu vyššie skóre na stupnici vnímaného rizika používania sociálnych médií. V tomto prípade sa rodové rozdiely pohybujú v užšom rozpätí od 3 do 17 percentuálnych bodov, a to konzistentne v prospech dievčat. Najväčšie rozdiely boli zaznamenané na Faerských ostrovoch, v Lichtenštajnsku a na Slovensku (17 %).
Sledovanie trendov: ako sa situácia zmenila od roku 2015 do roku 2024
Najnovšie zistenia ESPAD poukazujú na postupný výrazný nárast prevalencie hrania medzi 16-ročnými študentmi, pričom tento podiel sa zvýšil zo 47 % v roku 2015 na 80 % v roku 2024. Tento trend je obzvlášť výrazný medzi dievčatami, u ktorých sa prevalencia hrania hier viac ako strojnásobila z 22 % v roku 2015 na 71 % v roku 2024. Hoci chlapci neustále uvádzajú vyššiu účasť na hraní hier, ich nárast je postupnejší, pričom sa zvýšil zo 71 % v roku 2015 na 89 % v roku 2024. Zmenšujúce sa rodové rozdiely naznačujú, že hranie hier, ktoré bolo kedysi prevažne chlapčenskou aktivitou, je čoraz rozšírenejšie medzi dievčatami.
Prevalencia vnímaného rizika hrania hier zostala pomerne stabilná, pričom celkové miery sa mierne zvýšili z 20 % v roku 2015 na 22 % v roku 2024. Pokiaľ ide o chlapcov, tento percentuálny podiel zostal konzistentný na úrovni približne 30 %, zatiaľ čo u dievčat sa zvýšil z 9,5 % v roku 2015 na 13 % v roku 2024, čo je v súlade s ich rastúcou účasťou na hraní hier.
Vnímané problematické používanie sociálnych médií sa zvýšilo z 38 % v roku 2015 na 47 % v roku 2024 celkovo. Nárast bol výraznejší u chlapcov, pričom sa zvýšil z 30 % na 41 %, zatiaľ čo u dievčat zostala miera naďalej vysoká a pohybovala sa na úrovni približne 53 – 54 %.
Duševná pohoda
Po pandémii COVID-19 a v kontexte prebiehajúcich konfliktov v Európe a na Blízkom východe sa v rámci ESPAD zintenzívnilo zameranie na duševnú pohodu dospievajúcich. V dôsledku pretrvávajúcich dôsledkov sociálnej izolácie, narušenia vzdelávania a sociálno-ekonomickej nestability sa zvýšili obavy týkajúce sa duševného zdravia mládeže.
S cieľom systematicky posudzovať a monitorovať túto problematiku bol do prieskumu ESPAD 2024 po prvýkrát zahrnutý index pohody WHO-5, overený nástroj merania duševnej pohody, ktorý meria frekvenciu nedávnych životných skúseností. Skóre nad 50 bodov zo 100 sa považuje za ukazovateľ dobrej duševnej pohody.
V priemere 59 % študentov uvádza, že majú dobrú duševnú pohodu. Na regionálnej úrovni sa najvyššia miera pohody vyskytuje v severnej Európe, pričom najvyššiu prevalenciu vykazujú Faerské ostrovy (77 %), Island (75 %) a Dánsko (72 %). Krajinou s najnižšou mierou uvádzaných prípadov spokojnosti je Ukrajina (43 %), kde od roku 2022 boli dospievajúci vystavení traumatickým udalostiam a obmedzenému prístupu k starostlivosti o duševné zdravie, za ktorou nasleduje Česko (46 %), Maďarsko (47 %), Cyprus a Poľsko (49 %).
Duševná pohoda je vo všeobecnosti vyššia u chlapcov ako u dievčat, a to v priemere (69 % oproti 49 %), ako aj vo všetkých krajinách ESPAD. Najväčšie rodové rozdiely sa pozorovali v Taliansku (66 % u chlapcov oproti 35 % u dievčat), Poľsku (64 % u chlapcov oproti 33 % u dievčat) a vo Švédsku (78 % u chlapcov oproti 48 % u dievčat). Najmenšie rodové rozdiely boli zistené na Cypre (52 % u chlapcov oproti 46 % u dievčat), na Ukrajine (48 % u chlapcov oproti 39 % u dievčat), na Faerských ostrovoch (83 % u chlapcov oproti 72 % u dievčat) a v Gruzínsku (75 % u chlapcov oproti 62 % u dievčat).
Činnosti v oblasti prevencie
Približne 72 % študentov v rámci ESPAD uviedlo, že sa v priebehu dvoch rokov pred prieskumom zúčastnili aspoň na jednej preventívnej intervencii. Tieto intervencie sú od osvetových podujatí zameraných výlučne na poskytovanie informácií až po programy zamerané na sebarozvoj a rozvoj sociálnych zručností, ktoré zahŕňajú interaktívne aktivity. Ide o prvý zber údajov, ktorý zahŕňa informácie o účasti na preventívnych programoch a poskytuje nové poznatky o zapojení mládeže do týchto aktivít. Je dôležité zdôrazniť, že nie všetky preventívne intervencie sú založené na dôkazoch.
Viac ako polovica študentov (56 %) uviedla, že sa zúčastnila na osvetových alebo informačných podujatiach o legálnych a nelegálnych látkach alebo rizikovom správaní. Najvyššia miera účasti je na Slovensku (77 %) a v Maďarsku (74 %), zatiaľ čo najnižšia je v Kosove (31 %) a Čiernej Hore (38 %).
Najčastejšie riešenou témou je alkohol, pričom 49 % študentov hlási účasť na súvisiacich informačných podujatiach. Na národnej úrovni sú percentuálne podiely najvyššie na Slovensku (70 %) a v Chorvátsku (67 %), zatiaľ čo najnižšie boli zaznamenané v Kosove (18 %).
Podujatia zamerané na tabakové výrobky sú druhým najčastejšie uvádzaným podujatím, na ktorom sa zúčastnilo 38 % študentov. Najvyššia miera účasti bola zaznamenaná na Slovensku a v Maďarsku (59 %), zatiaľ čo najnižšia miera účasti je na Cypre (22 %) a v Gruzínsku (23 %).
Len 31 % študentov v rámci ESPAD v priemere uvádza, že sa zúčastnili na informačných alebo osvetových podujatiach týkajúcich sa nelegálnych látok. Miera účasti je najvyššia na Slovensku (60 %) a na Islande (56 %) a najnižšia v Kosove (10 %), Gruzínsku a vo Švédsku (11 % v obidvoch prípadoch).
Najmenej často sa riešia témy, ktoré nesúvisia s rizikovým správaním súvisiacim s návykovými látkami, ako sú poruchy v súvislosti s hazardnými hrami, hraním hier alebo internetom, pričom účasť na nich uviedlo v priemere 28 % študentov v rámci ESPAD. Najvyššia miera účasti sa zaznamenala na Islande a v Slovinsku (48 %), zatiaľ čo najnižšia bola v Kosove (9,4 %).
Dievčatá častejšie uvádzajú účasť na informačných podujatiach súvisiacich s informovanosťou o látkach. V prípade podujatí zameraných na poruchy v súvislosti s hazardnými hrami, hraním hier a internetom však chlapci (30 %) uvádzajú vyššiu účasť ako dievčatá (24 %).
Pokiaľ ide o interaktívne vzdelávacie aktivity, ktoré sú kľúčovou zložkou preventívneho úsilia, 55 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že sa zúčastňuje na opatreniach zameraných na rozvoj sociálnych zručností, osobných zručností alebo mediálnej gramotnosti. Na vnútroštátnej úrovni sa účasť pohybuje od 35 % na Faerských ostrovoch a 36 % vo Švédsku až po 71 % na Malte a v Španielsku a 72 % vo Fínsku.
Najčastejšie uvádzaný typ odbornej prípravy sa zameriava na sociálne zručnosti, v priemere 41 %, s cieľom zlepšiť interakciu a komunikáciu s ostatnými (napr. vyjadrovanie pocitov, empatia a zvládanie tlaku okolia). Fínsko vykazuje najvyššiu mieru účasti (64 %), zatiaľ čo najnižšiu mieru účasti predstavuje Švédsko (25 %).
Podobný podiel študentov (40 %) uvádza, že sa zúčastňujú na odbornej príprave v oblasti mediálnej gramotnosti, ktorá sa zameriava na kritickú analýzu reklamy a mediálneho obsahu s cieľom rozpoznať zamýšľané posolstvá a znížiť náchylnosť na manipuláciu. Tieto vzdelávacie aktivity boli najrozšírenejšie vo Fínsku (60 %) a Dánsku (59 %) a najmenej rozšírené v Kosove (20 %).
Najmenej rozšírený typ odbornej aktivity sa zameriava na zlepšovanie vlastných osobných zručností, pričom vo všeobecnosti poskytuje študentom stratégie na optimálne zvládanie náročných životných situácií, čo uvádza len o niečo viac ako tretina študentov v rámci ESPAD (36 %). Miera účasti je najvyššia v Litve (56 %) a na Malte (55 %) a najnižšia na Faerských ostrovoch (23 %) a vo Švédsku (24 %).
Celkovo je rodový rozdiel v hlásení účasti pri týchto intervenciách výraznejší, pričom účasť uvádza 60 % dievčat v porovnaní s 51 % chlapcov. Tento vzorec zostáva konzistentný vo všetkých typoch odbornej prípravy.
Zatiaľ čo osvetové alebo informačné aktivity sa zvyčajne sústreďujú vo východnej Európe, aktivity v oblasti prevencie založené na zručnostiach, o ktorých sa predpokladá, že majú vyšší potenciál účinnosti v porovnaní s osvetovými alebo informačnými podujatiami, sú rozšírenejšie v západnej a južnej Európe.
Zúčastnené krajiny
Na vydaní prieskumu ESPAD v roku 2024 sa zúčastnili tieto krajiny:
Bulharsko, Cyprus, Česko, Čierna Hora, Chorvátsko, Dánsko, Estónsko, Faerské ostrovy, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Írsko, Island, Kosovo (1), Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Ukrajina.
Zdrojové údaje
Údaje použité na vytvorenie vizualizácií údajov na tejto stránke nájdete nižšie, ako aj v našom katalógu údajov. Na tento súbor údajov sa vzťahuje licencia Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Poznámka k uvedeniu zdroja, prosím uveďte „Projekt európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD)“.
O ESPADe
Projekt európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD) je výsledkom spoločného úsilia nezávislých výskumných tímov vo viac ako 40 európskych krajinách a najväčším medzinárodným výskumným projektom o užívaní návykových látok u dospievajúcich na svete. Hlavným cieľom projektu je pravidelne zhromažďovať porovnateľné údaje o užívaní látok u študentov vo veku 15 – 16 rokov v čo najväčšom počte európskych krajín. Kľúčovým partnerom projektu ESPAD je agentúra EUDA.
Viac informácií nájdete na webovej stránke ESPAD.
O tejto publikácii
Odporúčaná citácia: Skupina ESPAD (2025), Key findings from the 2024 European School Survey Project on Alcohol and Other Drugs (ESPAD) (Kľúčové zistenia Projektu európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách z roku 2024), Agentúra Európskej únie pre drogy, Lisabon, https://www.euda.europa.eu/publications/data-factsheets/espad-2024-key-findings_en
Identifikátory
HTML: TD-01-25-003-SK-Q
ISBN: 978-92-9408-060-8
DOI: 10.2810/8291436
(1) Týmto označením nie sú dotknuté stanoviská v otázke štatútu tejto krajiny, pričom označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.